Uña de Gato (Vilcacora, Samento, Mačací pazúr)

Uña de Gato (Vilcacora, Samento, Mačací pazúr)

Čelaď: Rubiaceae (mořenovité)            Rod: Uncaria               Druh: tomentosa Willdenow DeCandolle (ex Römmer&Schultess)

Farmaceutické názvy: viď. odd. popis

Používaná časť rastliny: viď. odd. popis 

Liečivé vlastnosti:  

Liana rastúca v Amazónii.

Etnomedicína ju používa na liečbu zápalov, reumy, žalúdočných vredov, rakoviny a nádorov, na posilnenie imunity a na liečbu rôznych chorôb spôsobených parazitmi (virózy, mykózy, kandidózy).

Veľmi vhodná tiež k prevencii zdravia.

Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne:

• liečbe zhubných nádorov, rakoviny
• liečbe chorôb tráviaceho traktu, zápalov, vredov, zápchy, plynatosti, parazitov, hemoroidov
• reumatizme
• nedostatočnej funkcii imunitného systému - posilnenie imunity
• cirhóza pečene
• Antioxidant

Kde možno objednať a kúpiť ?

Popis:

Tejto bylinke venujeme viac priestoru, pretože sa už viacerí klienti a pacienti mohli presvedčiť o jej výnimočnosti, ktorá si bezpochyby bližší popis zaslúži.

Uña de Gato je liana rastúca v dažďovom pralese Amazónie, kde je používaná po tisíce rokov domorodými indiánmi v prírodnej medicíne. Účinnou časťou rastliny je vnútorná kôra čiže lyko. Obsahuje jedinečnú kombináciu chemických zlúčenín (alkaloidov), ktoré pri sile svojho účinku sú zároveň veľmi šetrné k celému organizmu.

Uña de Gato sa používa na liečbu zápalov, rán, reumatizmu, žalúdočných vredov, rakoviny a zhubných nádorov, na posilnenie imunity a na liečbu akýchkoľvek ochorení spôsobených parazitmi (virózy, mykózy, kandidózy).

Uña de Gato môžeme odporučiť ako preventívny antioxidant, prostriedok pre posilnenie prirodzenej obranyschopnosti organizmu (imunity) ale aj na riešenie konkrétnych zdravotných ťažkostí. Pre preventívnu očistnú kúru sa odporúča trojmesačné pravidelné používanie a pre riešenie už vzniknutých ťažkostí závisí dĺžka používanie na konkrétnom druhu, zvyčajne býva 6 a viac mesiacov.

Legenda z doby Ashaninka
Indiáni v amazonskom dažďovom pralese tunajšie liečivé byliny a ich účinky poznali už od nepamäti a z generácie na generáciu si ich odovzdávali formou legiend a mýtov. Z mnohých mýtov o Uña de Gato je najrozšírenejší tento:

 

"Raz v noci za splnu a prítomnosti Kashira, najvyššieho boha Ashaninka sa vydal lovec hľadať potravu pre svoju rodinu. Po dlhých hodinách nevydareného lovu ho začali opúšťať sily. V tom zbadal obrovskú pumu ako silou svojich pazúrov škriabe kôru z akéhosi stromu a následne pije miazgu , ktorá z naškrabanej kôry stekala. Prekvapený týmto výjavom sa po odchode pumy priblížil k stromu, ktorý kuriózne pripomínal svojimi výrastkami oceľové pazúry pumy. Zo zvedavosti a pre osvieženie sa tiež napil miazgy a zaspal. Po hlbokom sne vstal a vydal sa opäť na lov. Do cesty mu vbehol obrovský pásavec, ktorého okamžite šikovne usmrtil šípom. Ashaninkovia to nepovažovali za náhodu, ale za dôkaz magickej, liečivej a revitalizačnej sily stromu Uňa de Gato. Od tých čias si indiáni lianu váži a používajú ju k rôznym liečbam. Navyše majú v úcte pumu, pretože to bola ona, cez koho im boh Kashira poskytol poznanie Uňa de Gato. Aj naďalej sa jej obávajú, ale viac ju nelovia, aby sa boh nerozhneval a nenechal ich zahynúť hladom a rôznymi chorobami. "

Výsledky výskumov fascinujú

"Od objavenia chinínu žiadna iná rastlina nepriťahovala toľko pozornosti odborníkov zo sveta vedy."

Modernému svetu bola "zázračná liana" predstavená rakúskym vedcom Klausom Keplingerom, ktorý sa dopočul o vyliečení dona Luisa, osemdesiatdvaročného osadníka z Peru odvarom z Uňa de Gato. Tento bol nevyliečiteľne chorý dnou a rakovinou pľúc. Jeden z jeho synov sa nezmieril s osudom a vyhľadal pomoc indiánskeho šamana, ktorý otcovi dával piť denne 2 litre odvaru z liany. Po polročnom užívaní bol otec zdravý a v plnej kondícii sa dožil deväťdesiatky. Keplinger inicioval koncom 70-tych rokov minulého storočia seriózne výskumy liany a medzi rokmi 1979 - 1984 registroval v USA postupne tri patenty na izoláciu liečivých zložiek.

V máji 1994 sa v Ženeve uskutočnila pod záštitou Svetovej organizácie zdravia (WHO) prvá medzinárodná konferencia na tému Uncarie tomentosy. Účastníci zdôraznili, že spektrum ochorení, na ktoré látky obsiahnuté v U. tomentosa pôsobia, je nezvyčajne široké a tým, že veľmi účinne pôsobia na imunitný systém človeka (zvyšuje imunitu takmer o 60%) a môže pomôcť pri celom rade ochorení.

 

Vedecké výskumy ku dnešnému dňu jednoznačne potvrdili jej schopnosť potláčať zápaly, brzdiť rast nádorov, potláčať infekcie a virózy ... Informácie z jednotlivých kliník a lekárskych pracovísk jednoznačne dokazujú priaznivý vplyv výťažkov z tejto rastliny na priebeh jednotlivých ochorení i na ich liečbu.

 

Z odborných článkov citujeme o.i. Journal of Natural Product z ktorého vyplýva, že výskumy vedené Dr. Aquinom z Univerzity v Neapole potvrdili schopnosť Uncarie tomentosy presnejšie povedané niektorých jej zložiek mierniť zápalové stavy o 46 - 69% (pri testoch in vivo aj in vitro ). Táto skupina chemických substancií preukazuje aj vlastnosti antivírusové. Sandoval a kol. zverejnil v roku 1997 výsledky výskumov uskutočnených na Lekárskej fakulte University v Louisiane, ktoré preukázali vysoký antioxydačný efekt. Klinar a kol. v roku 2000 publikuje porovnanie antioxidačného efektu U. tomentosy a vitamínu C.

 

Výsledky jednoznačne ukazujú na aktivitu U. tomentosy 3,18 krát vyššia ako u vitamínu C. Vedci ďalej preukázali liečivé pôsobenie pri znižovaní vysokého tlaku, zamedzovanie retencie tekutín, obmedzenie vzniku zápalov, prevencia šírenia tumorov a prekonávanie vírusových infekcií. Lekári zaznamenali výsledky pri liečbe kandidóz, parazitických infekcií, zápalových črevných ochorení i chronických zažívacích ťažkostí. Ešte pozoruhodnejšie sú správy v súvislosti s rakovinou a kardiovaskulárnymi chorobami. U. tomentosa vykazuje silné antihypertenzné účinky, zamedzuje hromadeniu krvných doštičiek a má silné antimutagénne vlastnosti. Mailaenderova štúdie (SRN) môže byť jedným z dôkazov. Stovke aktívnych fajčiarov bola v moči preukázaná prítomnosť mutagénnych látok, ktoré bývajú príčinou tvorby rakoviny v organizme. Už krátko po podaní U. tomentosy bola ich prítomnosť v moči silne redukovaná a následne vymizla úplne.

Zo zloženia Uña de Gato
Kladné liečivé účinky o ktorých svedčí väčšina štúdií aj liečených pacientov, sa pripisujú rade indolových a oxindolových alkaloidov. Medzi ne patrí imunologicky najaktívnejší izopteropodín a rhyncophyllin (rynkofylin) so schopnosťou blokovať hromadenie krvných doštičiek a trombov, ďalej hirsutin a mitraphyllin výrazne podporujúci proliferáciu lymfocytov vrátane významnej podpory fagocytózy. U. tomentosa posilňuje schopnosť tela bojovať s infekčným ochorením, s baktériami a vírusmi.

 

Okrem týchto alkaloidov izolovali vedci niekoľko polyfenolov triteripenů, rastlinné steroidy beta sitosterol, stigmasterol a campasterol. Tieto zložky pomáhajú vysvetliť najrôznejšie kladné účinky Una de gato o ktorých pacienti hovoria. V Inštitúte imunológie Niwa v Kochi-ken v Japonsku bolo v kôre liany objavených päť prokyanidov. Sú to vodou rozpustné flavonidy s protizápalovými účinkami.

Názory odborníkov

O vyjadrenie k rastline aj nášmu produktu požiadala naša spoločnosť niekoľko popredných odborníkov, s ktorými spolupracujeme.

 

Popredný farmakobotanik Prof. RNDr. Luděk Jahodář, CSc. hodnotí bylinu takto:

"Vodný roztok koreňovej kôry U. tomentosy je tradičným peruánskym liekom. Používa sa ako antiflogistikum, kontraceptívum a cytostatikum, antireumatikum a k terapii vredovej choroby žalúdka. Druh U. guaianensis potom k hojeniu rán a pri zápaloch GIT. Imunostimulačný účinok je pripisovaný pentacyklickým oxindolalkaloidům ( in vitro stimulujú endothelové bunky k produkcii faktora regulujúceho proliferáciu lymfocytov, je popisovaná stimulácia interleukínu-1 a interleukínu-6 v alveolárnych makrofágov), tetracyklické oxindolalkaloidy pôsobí na CNS a sú antagonistami účinku pentacyklických oxindolalkaloidov. "

Onkológ MUDr. Holeyšovský z Prahy hodnotí:
"Prednosťou je efekt stimulujúci špecifickú protinádorovú imunitu bez vedľajších účinkov. Špecifickosť mechanizmu je efekt najviditeľnejší u nádorových ochorení gastrointestinálneho systému, čriev a pľúc. Svoje opodstatnené miesto samozrejme má aj v prevencii."

 MUDr. Pavel Špatenka, ktorý už niekoľko rokov intenzívne používa amazonské rastliny hodnotí:
"Uncaria tomentosa aktivuje samoliečebné mechanizmy natoľko presvedčivo, že vnáša do terapie prvok viery tam, kde už existujú solídne vedecké dáta. Tým ako zbližuje vieru s vedou, čím ukazuje novú modernú cestu prírodnej medicíny, stáva sa príkladom veľmi efektívne a čisto prírodnej liečby bez vedľajších nežiaducich účinkov na organizmus, a to ako v liečbe tak aj v prevencii chorôb. "

Ortopéd Dr.med. Jiří Půlpán, ktorý pôsobil osem rokov na Univerzitnej klinike v Heidelbergu hovorí:
"Všestrannosť liečebného aj preventívneho použitie U. tomentosy otvára nové možnosti liečby čisto prírodnými preparátmi. Vďaka jemnému pôsobeniu bez vedľajších účinkov je jej miesto v súčasnej medicíne neoddiskutovateľné."

 

Dr. med. Reinhardt Szimonisz praktizujúci v SRN používa už niekoľko rokov amazonské byliny predovšetkým k liečbam zápalových a nádorových ochorení močo-pohlavných orgánov. Hodnotí náš produkt:
"Veľmi efektívne koncentrát obsiahnutý v tabletkách Uña de Gato tabs  ak „nepredbehne“ potom sa určite plne vyrovná forme odvarov, ktorú už dlhú dobu aplikujem svojim pacientom. Výsledky aplikácie sú porovnateľné s inými metódami liečby a zrejmou výhodou je, že pôsobí bez vedľajších vplyvov zaťažujúcich organizmus. "

Rôznosť názvov Uncarie tomentosa

V našich krajinách je tiež známa ako Villcaccora a to vďaka popularizácii poľským misionárom pátrom Egmundem Szeligi. V domorodej reči indiánov quechua to znamená "posvätná rastlina" .Výhonky dosahujú až niekoľko desiatok metrov. Rastú pomaly a plnú dĺžku dorastajú počas dvadsiatich rokov. Pri zbere sa dnes zbiera len kôra, aby nedošlo k poškodeniu koreňov a zabezpečilo sa ďalšie množenie rastliny. Vláda peru v dôsledku obrovského dopytu po zázračnom lieku uzákonila termíny a množstvo úrody, aby zabránila vyčerpaniu zásob tejto cennej rastliny. Dnes sa po regulácii ťažby získava z pralesa okolo 300 000 kg ročne. v súčasnosti pestujú U. tomentosa pôvodní peruánski Indiáni na plantážach pod patronátom svetových farmaceutických koncernov. Malo by sa tak zabrániť narušeniu rovnováhy dažďového pralesa pri stále sa zvyšujúcom dopyte po tejto rastline.

Užitie rastliny

Škála použitia je naozaj široká - od protizápalových a protimikrobiálnych všeobecne, cez adaptogénne až po protimutagénny (teda protirakovinové). Závery klinických štúdií potvrdzujú účinné použitie pri prevencii a liečbe - akné, herpesu, alergií, astmy, problémov gastrointestinálneho traktu typu Crohnovej choroby, žalúdočných vredov, gastritíd, ochorenia čriev vôbec, candidóza, cukrovky, hypoglykémia, zápalu prostaty, artritídy, zápalu kĺbového vačku, fibromyalgia, problémov menštruačného cyklu a menopauzy, hypertenzia, k náprave nerovnováhy v tenkom čreve, kde pomáha pri obnovovaní prospešných baktérií, ochorení obehového systému aj rakovinových nádorov.

Najčastejšie sa užíva na celkové zvýšenie imunity. Je dokonca účinná natoľko, že pomáha ako podporný prostriedok pri liečbe AIDS. Jej liečivé účinky sú skutočne mnohostranné. Dôležité je, že sú pritom veľmi šetrné k  ľudskému organizmu. Liečiteľ Jiří Janča píše: "Rad svetových vedcov si uvedomuje nesprávny trend vývoja svetového zdravotníctva. Všeobecne sa to vyjadruje konštatovaním, že čím je v medicíne postup vedeckejší, tým menej je fyziologický."

Pre jej protimutagénnu aktivitu býva veľmi doporučená fajčiarom v prevencii proti vzniku nádorových ochorení

Konkrétne príklady liečby
Príbeh dvoch pacientok:  Elsie (58 rokov, Holandsko) lekári diagnostikovali rakovinu vaječníkov a maternice. Chirurgický zákrok vylúčili a rozhodli sa pre chemoterapiu. Elsie ostávali asi tri mesiace života. Spojila sa s lekárom z Amsterdamu, ktorý sa zaoberá alternatívnym liečením rakoviny. V novembri 1994 spolu začali liečbu injekciami 714X a Essiac tea. Vo februári 1995 išla na nové vyšetrenie. Jej stav sa mierne zlepšil, ale tumor sa nezmenšil. Prestali s injekciami 714X a začali s podávaním SOD (antioxidačného enzýmu). Žiadne zlepšenie. V apríli 1995 preto začali liečbu podávaním tabliet U. tomentosy (9 tabliet po 350 mg denne - tri tablety 30 minút po každom jedle). Koncom mája 1995 sa jej krvný obraz výrazne zlepšil. V júli 1995 stále pokračovala s kombináciou Uncarie a Essiac. Rok potom, čo jej lekári dávali sotva tri mesiace života sa vrátila do normálneho života.

Julia (11 rokov, Holandsko) ochorela na ťažkú kolitídu, bola na antibiotikách a prednizóne, ale na liečbu nereagovala. Pod dohľadom lekára začala brať U. tomentosa. Lekár odporučil 2 tablety po 350mg dvakrát denne po jedle. Začiatkom augusta bola Julia bez antibiotík aj prednizónu. Cítila sa lepšie, ale choroba pretrvávala. Pokračovala v liečbe uncariou a v októbri bola v poriadku. Vyšetrenie v nemocnici kolitídu nepreukázalo. Napriek tomu lekár predpísal udržiavaciu liečbu na ďalšieho pol roka. Júliin príbeh ukazuje, ako môže byť výhodnejšie dať prednosť šetrnej liečbe bylinkami pred umelými medikamentmi, ktoré majú väčšinou nežiaduce vedľajšie účinky.

Veda a výskum

1. Taxonomická a systematická klasifikácia (Obregon / Pe)
Division: XXVII

Phylum: Spermatophyta (Magnoliophyta)
Subphylum: Magnoliophytina
Trieda: Dicotiledonae
Podtrieda: Metaclamideas
Poriadok: Gentianales

podrad:
Čeľaď: Rubiaceae
Rod: Uncaria
Druh: tomentosa (Willdenow ex Roemer & Schultes)
de Candolle

 

2. Mená, ľudové názvy [späť na obsah]

 

2.1 Latinské synonymá:

Nauclea acuelata HBK (Nov. Gen. & Sp. 3; 382, no Wolld, 1797)
Nauclea tomentosa Willd. Ex. R. & S. * (Syst. Veg. 5; 221, 1819)
Ourouparia tomentosa (Willd. Ex. R. & S.) Schuma. (Mart Fl.Bras. 6, pt.6; 132, 1889)

2.2. Obvyklé názvy:
Cat's claw (anglicky), Uña de gato (španielsky), Vilcacora (AMC), Mačací pazúr (slovensky)

2.3. Domorodé kmene:
Tua juncana (Chocó, Kolumbia), Bejuco de agua (Kolumbia), Rangayo (Valle de Changuinola Panamá, Costa Rica), Garabato, Garabato Casha, Unganangui, Garabato amarillo, Garabato colorado, Bejuco de agua, Garra Gavilan, Deixa Paraguaja Uña de gavillan (peruánska populácie), Samento, Paotati (Ashaninkas, Pe), KUG kukjaqui (Aguaruna, Huambisas, Jibaros, Pe), Paoti - mosha, Misho mentis, Pahuetati- mosha (Shipibo - Conibo, Pe)

3. Botanický opis [späť na obsah]

 

3.1. rastlina
Charakterizovaná Obregón 1994 a Silva a col. 1997 ako plazivý a šplhavý ker (liana), dosahujúce výšku až 20 metrov. Kmeň a konáre štvoruhle bližšie ku špičke, so zahnutými masívnymi drevnatými tŕňmi, stočenými oble nadol.

3.2. listy
Listy vykazujú krátke stonky do dĺžky 1,5 cm , čepele membranosnej konzistencie (žilkám), oblého / oválneho tvaru dĺžky 7 - 9 cm., Široké 4,3 - 9 cm, vrchná strana zeleno-žltavá, nepriehľadná, spodná strana bledozelená, kde pozorujeme jemné ochlpenie (páperie), odkiaľ pochádza názov "tomentosa".

 

3.3. kvetenstvo
Kvetenstvo do dĺžky 9 cm, malé hrozienka do 5 hlavičiek, stonky (stopky) dĺžky 1 - 3,5 cm a s priemerom 0,8 - 3mm. Priemer hlavičky medzi 1,5 - 2 cm. Kvety sú farby žltkasto-bielej, koruna je formy lievikovitej ca. 5 mm dĺžky a 0,6 mm priemeru. Tyčinky 1,1 - 1,5 mm dĺžky, vajíčko oblé, štýl lineárny v ca 4,5 - 6 mm dĺžke.

3.4. plod
Plod dvojmocný, zúžene oválny do ca 0,9 mm dĺžky, semená štíhle, podlhovasté do 4 mm dĺžky, váhy 8 - 10.000.000 do kg.

4. Výskyt a vlastnosti biotypov [späť na obsah]

 

4.1.Americký kontinent
Belize (Britský Honduras), Brasil, Bolivia, Colombia (Chocó a Amazónie) Costa Rica, Ecuador, Guatemala, Guyanas, Honduras, Nikaragua, City (Bocas de Toro, Valle del río Gatun), Paraguaj, Perú, Surinam, Trinidad, Venezuela .

4.2. Perú
Ayacucho, Junín, Pasco, Ucayali, San Martín, Madre de Dios, Cuzco

4.3. biotyp
Vlhký tropický les nížinný (bh - T), veľmi vlhký tropický les nížinný (BMH - T), vlhký tropický les podhorie (bh - PT), veľmi vlhký tropický les podhorie (BMH - PT), vlhký subtropický les nížinný (bh - S ) a v prienikoch nasledujúcich typov (bh - S / bh - T) a (BMH - PT / bh - T).

4.4. Fyziografia
Flores y Quevedo citované Pineda (2000) uvádza najčastejšie výskyt v oblastiach rovín, povrchne zvlnených, vlhkých až mokrých a zle odvodnených.

4.5. pôda
Flores (1995) uvádza pôdy hlinité, ílovité, zle odvodnené (charakterizované ako pôdy typu "Gleysols") alebo dobre odvodnené (pôdy typu Cambisols) podľa klasifikácie FAO. Pinedo (1997) uvádza, že prosperuje v zaplavených / povodňových pôdach ako v týchto dobre odvodnených. Ďalej uvádza výrazný príklon k pôdam prečisteným, a rozvoj v pôdach vápenného typu

 

4.6. klíma
Zavala (1996) uvádza preferencie rastlín v klíme s priemernou minimálnou ročnou teplotou 18,5 ° C, maximálna potom 27,7 ° C s ročným priemerom zrážok minimálne 2000 mm, max. 6000 mm., Pinedo (1997) potom uvádza iné podmienky, zrážkovosť 1500 - 3200 mm, priemernú ročnú teplotu 25 - 27 ° C. Lombardi (1999) uvádza nasledovné podmienky: Priemerná ročná teplota 17 - 25,7 ° C, priemerné ročné zrážky 1200 - 6000 mm.

 

4.7. prírodné asociácie
Prirodzene sa vyskytuje s rôznymi druhmi podľa Pinan a Floresa (1995) najčastejšie Cetropia spp., Vismia spp., Ficus sp., Heliocarpus popayanensis, Ochroma piramidale, Vernonia spp., Inga spp., A Hymanthanus sucuuba. Zavala (1996) uvádza asociácia s Omosia spp., Simaroura amara Chorisia spp., Geoffroea spp., Terminalia spp., Iranthera spp., Jacaranda spp., Cedrela odorata, Swietenia macrophylla, Terminalia tarapotensia, Cedrelinga catenaeformis, Calycophyllum spruceanum, Porteria spp. A Quararibea spp.

4.8. fenológia
Quevedo (1995) uvádza z regiónu Ucayali kvet v období október, november, plod december - január a semená február - marec. Pinedo (1997) uvádza z regiónu San Martín počiatok kvetu v septembri, plod október - november a výtrusy semien v decembri - januári.

4.9. kultivácia
Barriga (2000) predstavuje "Plan de manejo forestal" realizovaný natívnymi indiánmi kmeňa Shipibo - Conibo v lokalite Vista Alegre de Iparia. Uvádza početnosť 72 - 151 lián / hektár, z čoho len 42% je o priemere kmeňa nad 6cm, čo je minimum pre zber liany. Z týchto uvádza výnos 862 kg / ha. V súčasnosti je obrábaných ca 90 ha z celkových 4730 ha schválených.

 

5. etnobotanika [späť na obsah]

Urrunaga (1994) ju zaraďuje ako kvalitnú rastlinu medzi existujúcimi používanými. V tradičnej medicíne oblasti Andské - amazonskej. Peruánske natívne kmene ju používajú: Boras - severná selva, Campas, Ashaninkas, Amueshas - stredná selva, Machinguengas - južné selva ju užívajú k liečbam artritíd, reumatizmu, všetkých typov zápalových procesov, proti rakovine predovšetkým na urogenitálny trakt žien, k liečbam gastritíd, cirhóze a gonorhei. Tiež sa bežne užíva latex - miazga farby oranžovo červenej, vytekajúca zo stredného zväzku radiálneho rezu kmeňa a to pre liečbu obličkových problémov.

 

Duke (1994) uvádza použitie varenej kôry (odvaru) kmeňom Piura ako protizápalový, antireumatický a antikoncepčný agens, tiež používané na liečbu žalúdočných vredov a nádorov.

 

Obregon (1994,1997) potvrdzuje nasledujúce použitia v tradičnej peruánskej medicíne: zápalové procesy rozličného pôvodu produkujúcich signilogie alebo symptómy v orgánoch alebo systémoch: artritis (bez akejkoľvek ďalšej klasifikácie), gastritída (rôznych etiológiou), zápaly kože a urogenitálneho traktu, astma, žalúdočné vredy, diabetes, degeneratívne ochorenia: rakovina (najčastejšie urogenitálneho traktu žien, bronchopulmonálna, žalúdka, rôzne tumory, virózy (bez špecifikácie), nepravidelnosti menštruačného cyklu, rekonvalescencia a celkové oslabenie, Gonorrhea. V tradičnej medicíne Guyany - natívne kmeň del rio Appaporis používa odvar tiež k liečbam dyzentérie.

 

Lopéz (1996) realizoval prieskum trhu v štvrti Belén, meste Iquitos (Perú) - predaj tradičných liečivých bylín domorodcami s nasledujúcim výsledkom. Z 25 predajcov súhlasilo s revíziou 20 z ktorých 14 deklarovalo, že predáva Uňa de gato. Z tohto počtu 71,14% predáva len Uncaria, 14,29% iba uncarie guianensis a 14,5% oba druhy. Predajcovia na trhu ju odporúčajú pre nasledujúce použitie: rakovina, problémy s prostatou, vredy, obličky, problémy pečene, diabetes, bolesti svalov, celkové telesné posilnenie, prevencia chorôb, AIDS, reumatizmus, vnútorné infekcie, vnútorné zápaly, všetky druhy chorôb, prečistenie krvi, bronchitis, bolesti hrdla a zachrípnutie, ako diuretikum a pri TBC. Všeobecne najlepšie použitia uvádza pre problémy pečene 12,76%; posilnenie tela 10,63% a rakovinu 10,63 z celkového súboru 48 údajov.
7,14% predajcov vylučuje použitie v kombinácii s ostatnými rastlinami a 92,85% odporúča kombináciu s inými druhmi, najčastejšie: buľva Dracontium lorentse, koreň Euterpe oleracea, latex Sangre Drago, olej Ungurahui, kôra Huacapurana, kôra Maytenus macrocarpa, kôra Cumaceby, s akoukoľvek inou kôrou, s Ephedra americana (peruviana), listy Plantago mayor, listy Malachra alceifolia, latex Ficus spp., kôra Spondias mombin, likér zo 7 koreňov.

 

Najčastejšie sa kombinuje s Maytenus macrocarpa, 12,5%, Euterpe oleracea, Dracontium loretense a každým typom kôry 10%.

Lopéz a Llerena (1996) kontrolovali pod hlavičkou Inštitútu pre výskum peruánskej amazonky 100 predajcov s nasledujúcimi výsledkami: 78% predajcov nevie ktorý druh predáva, 17 percent preferuje U. tomentosa a 5% ostatné druhy. Z tých, ktorí konzumujú U. tomentosa 65% ju považuje za veľmi efektívnu (účinnú) a 35% hľadalo pomoc tohto druhu. Najčastejšie ju používajú na liečbu obličiek 14%, gastritídy 14%, artritis 10%, diabetes 7%, pre celkovú rekonštrukciu a prevenciu 7%.

47% uvádza, že poznali pozitívny účinok U. tomentosy, z čoho 55% na vlastnom organizme, 22% na svojich pacientoch, 13% na svojich priateľoch a 10% zo zdrojov medicinálnych informácií.

Choroby pacientov, ktorí uvádzajú poznatok na vlastnom organizme boli: prostata 30%, reumatismus 20%, zápalové procesy 15%, obličkové ťažkosti 15%, diabetes 10%, hernia 7%, strata pamäti 3%.
5% respondentov uvádza znalosť negatívnych viedol. účinkov: na obličky 45%, zvýšenie arteriálneho tlaku 35%, ostatné 25%.
18% užíva u. Tomentosa v kombinácii s inými rastlinami, najčastejšie s MALVA (Malachra alceifolia) 35%, LLANTEN (Plantago mayor) 30%,

Nunc pichanie 20%, LINAZA 10% a cebada 10%.

 

Tekutina pochádzajúca zo surového kmeňa - radiálny rez - sa používa v peruánskej Amazónii pre zahnanie smädu, hladu a proti únave.

 

Obyvatelia mesta Iquitos (3 mil. Obyv.) ju používajú ako: afrodiziakum, proti alergiám (listy), proti celkovej slabosti, ako antikoncepciu, pri diabete, gastritída, cirhose a gonorhei.

Vnútorná časť kmeňov po zbavení kôry a lyka sa používa k stavbám konštrukcií

 

6. Chémia a fytochémia (späť na obsah)
V Peru tak ako aj v zahraničí boli vykonané celé rady výskumov v laboratóriách a na univerzitách s rôznymi časťami rastliny. Aktuálne sú zaregistrované 3 patenty nasledujúcich čísel: No .: 4844901 z 7/1989; No .: 4940725 z 7/2000 a No .: 5302611 z 4/1994, predloženej na registráciu v USA rakúskym vedcom Klausom Keplingerom a kol. v súvislosti s izoláciou alkaloidov z koreňa U. tomentosy, ktoré pozitívne stimulujú imunitný systém. Časť skupiny týchto vedcov uskutočnila tiež výskum determinácie sekundárnych metabolitov v závislosti na časti rastliny

6.1. Koreň - alkaloidy
Isopteropodin alebo Uncarin E, Pteropodin alebo Uncarin C, Mitrafilin, Isomitrafilin alebo Ajmalicinoxindol A, Uncarin F, Rinkofilin alebo Mitrinermin, Isorinkofilin, Especiofilin alebo Uncarin D, Gelsemin.

6.2. Kmeň / kôra

 

6.2.1 Alkaloidy: Rinkofilin, Isorinkofilin, Mitrafilin,
Dihydrokorinantein, Uncarin F, Hirsutein, hirsutin

 

6.2.2 Triterpény: 3-bet - 6beta, 19alfa trihydroxiura - 12 - 28a kyselina, 3-bet - 6beta, 19alfa trihydroxy - 23 oxi - ura - 12 - 28 á kyselina, 23 - nor - 24 esomethylen - 3-bet, 6beta, 19alfa - trihydroxy - 12 - 28-á kyselina; 3-bet - 6beta - 19alfa - trihydroxiura - 12 - 23, 28 - dimetyl.

 

6.2.3 Glykozidy: Kyselina quinovická - 3-bet - O - beta - D - glukopyranosil - 1 - 3 - beta - D - fukopyranosid, - 3-bet - O - beta - D - glukopyranosil - 1 - 3 - D - fukopyranosil (27 - 1 ) - beta-D-glukopyranosilester,
- 3-bet - O - beta - D - glukopyranososil - 1 - 3 - beta - D - fukopyranosil - (28 - 1) - beta - D - glukopyranosilester,
- 3-bet - O - (beta - D - quinopyranosil) - (27 - 1) - beta - D - glukopyranosilester
- 3-bet - O - (beta - D - fukopyranosil) - (27 - 1) - beta - D - glukpyranosilester
- 3-bet - O - (beta - D - quinovopyranosil) - (28 - 1) - beta - D - glukopyranosilester
 (28 - 1) - (beta - D - glukopyranosil) - beta - D - glukopyranosilester

 

6.2.4. Polyfenoly: epikatechín, prokyanidíny (A, B1, B2, B4)

 

6.3. listy

 

6.3.1. Alkaloidy: Rinkofilin, Isorinkofilin ako majoritné alkaloidy spolu so svojimi dusičnany, Mitrafilin, dusičnany Dihydrocorinanteinu, Isomitrafilin a jeho dusičnany, Uncarin F, Hirsutein, hirsutin; ako minoritný: 9 - hydroxy oxindol isorotundifolin a rotundifolin.

 

6.3.2. Steroly: beta - sitosterol, stigmasterol, sitosterol, kampesterol

 

6.3.3. Ostatné: proantokyanidiny, Polyfenoly, triterpény, kys. Oleanová, kys. Ursonová

 

6.4. kvantifikácia alkaloidov
Reinhardt (1997) analyzuje alkaloidy z rôznych častí rastliny s nasledujúcimi výsledkami: - čerstvé listy: 3 - 4% (acuamigin 30%, unkarin F 30%, speciofilin 15%, pteropodin 10%, isopteropodin 10%, tetrahydroalstoni 5%); listy piť nečerstvé a sušené: 2% (specifilin 45%, pteropodin 30%, isopteropodin 15%, unkarin F 10%); kôra: 0,5% (pteropodin 40%, speciofilin 30%, mitrafilin 10%, unkarin F 10%, isopteropodin 10%); koreň: 1,2% (mitrafilin 25%, pteropodin 25%, speciofilin 20%, unkarin F 10%, isopteropodin 10%).

Pérez (1999) vo svojej docentskej práci v "Laboratóriách chémie prírodných produktov Gabriel de la Fuentes fakulty chémie národnej univerzity v Iquitos používal klasických metód pre stanovenie alkaloidov brutto z kôry v reálke k priemeru kmeňa s výsledkom: najvyššia kvantita alkaloidov sa nachádza v kmeňoch 5 cm s 0,1344% v relácii k priemeru 3 cm (0,0236%) a 0,0724% k pomeru 7 cm. Taktiež to potvrdzujú výsledky chromatografie na tenkej vrstve, kde priemer 5 cm prezentuje 0,6% alkaloidov oproti 0,5 % priemeru 7 cm, resp. 0,3% priemeru 3 cm.

Zuniga a kol. (2000) uverejnil výsledky získané z analýzy oxindolalkaloidov (spolu) v rastlinách kultivačne pestovaných na otvorených pláňach pri miestach (Pucallpa - 154 mnm a Tingo María - 600 mnm) s nasledujúcimi výsledkami: listy u.tomentosy: 1,24% a listy u. guianensis 0,24% (Pucallpa) a listy u. tomentosy 1,59 (Tingo María), kvety 2,10% - prvý publikovaný údaj, listy 1,59%, kôra 0,50%, vetvy s ostňami 0,32% . Extrakt z listov u. tomentosy obsahoval 4,20% alkaloidov celkovo

 

7. Biologické testy [späť na obsah]

 

7.1. Antibekteriologické aktivity
Blais (1992) vykonal porovnávací pokus s vodnými liofilizovanými extraktmi (za tepla i chladu) z 1. U. tomentosa zmiešanej s Allium sativum (produkcia Perú) a 2. Allium sativum solo (produkcia Kanada) na stanovenie inhibície rozvoja kolónií baktérií - vrátane ľudských patogénnych i nepatogénnych. Extrakt obsahujúci u.tomentosa dostatočne signifikantne prejavoval inhibíciu rastu bakteriálnych kultúr nepatogénnych Eschericha coli a Listeria innocua, Listeria monocytogenes a patogénne Salmonella typhimurium - inhibícia o 50%! zatiaľ čo extrakt z Allium sativum neinhiboval rast bakteriálnych kolónií. Týmto bola preukázaná antibakteriálna vlastnosť zmesou s u.tomentosa, nebolo však stanovené, či táto aktivita eliminuje jednu z frakcií alebo baktérie celkovo, z výsledkov pozorovaní však vyplýva, že extrakt iba výrazne znižuje rast bakteriálnych kultúr bez toho, aby ich zabíjal.

Enciso (1995) použil metódy Bioensayo in vivo na dvoch bakteriálnych kmeňoch Staphylococcus aureus. Výsledky ukazujú 68% antibakteriálnu aktivitu liofilizovaného extraktu a 56% aktivitu jednoduchej infúzie na základe merania sekrétu z krku.

7.2. Antimykotická aktivita
Silva a kol. (1998) stanovuje antimykotickú aktivitu vodného extraktu na 66% mimo na voľné kultúry Candida albicans v koncentrácii 500 mg / ml

 

8. Toxicita [späť na obsah]

 

8.1. Akútna toxicita
Silva a kol. (1997) stanovuje LD50 na myšiach Mus musculus kmeň Balb / c rovnakého pohlavia, priemernej váhy 25,5g vodným liofilizovaným extraktom aplikovaným intraperitoneálne s meraním 24,48 a 78 hodín takto získava údaj LD50 = 0,431801 g / kg v 78 hodinách.