Ubos

Úvod HERBÁRUbos
ubos ubos ubos ubos

Ubos

Čelaď: Anacardiaceae (ledvinovníkovité)          Rod: Spondias           Druh: mombin L.

Farmaceutické názvy: hog plum (prasačia slivka), Java plum (javanská slivka), tropical plum (tropická slivka), marapa, Spanish plum (španielská slivka), acaiba, mopé, jobo, hobo, ubo, žltý mombin, prune d´or alebo zlatá slivka, tapiriba, manzanita de monte

Používaná časť rastliny: vnútorné lyko (Cortex spondii) 


Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:

  • kožné choroby, zápaly, plesne, poranenia pokožky
  • zápal a infekcia pohlavných orgánov, močového mechúra
  • problémy tráviaceho traktu, pri vredoch žalúdka, dvanástnika, čriev
  • tuberkulóza, astma
  • reumatizmus
  • menštruačné bolesti, zvýšené krvácanie

Kde možno objednať a kúpiť ? 

 


Popis:

Spondias mombin rastie v dažďovom pralese v pobrežných oblastiach Strednej a Južnej Ameriky a Ázie. Jedná sa o vzpriamený strom, dosahujúci výšku až 80 stôp (24 metrov). Kôra kmeňa je zbrázdená hlbokými ryhami z ktorých často vyteká hnedá živicová látka, ktorá sa používa ako lepidlo. Listy a malé biele kvietky, ktoré priťahujú veľa hmyzu, pučia na konci konárov. Má aromatické plody, necelé tri centimetre dlhé v tvare oválnej slivky. Plod má koženú šupku a tenučkú vrstvičku exoticky chutiacej dužiny. Strom býva obsypaný množstvom strapcov, pozostávajúcich z viac než dvanástich plodov. Väčšinu plodu bohatého na vitamín B1 a C, tvorí oválne semeno.


V štáte Surinam sa plod zväčša konzumuje vo forme šťavy alebo sa nechá povariť s cukrom a existuje tu porekadlo, že akonáhle raz ochutnáte tropickú slivku, čiže "mopom", ako sa jej tu hovorí, určite sa do Surinamu znova vrátite.

 

Bennet (1992) uvádza použitie vnútornej kôry (lyka) viacerými domorodými komunitami Amazónie vrátane kmeňov Cofan, Quechua, Siona, Shuara a Waorani (Ekvádor), Chacobo (Bolívii), Bora (Perú), Panaro (Venezuela). V peruánskej Amazónii užíva kmeň Campa - Asháninca nálev z vnútornej kôry ako astringent (sťahujúci, zvierajúci). Tiež ho aplikujú v prášku, ktorý vopred opražia a dajú na otvorené rany (lézie) pri kožnej Leišmanióze (Raynel et al. 1990). Odvar lyka je používaný k vaginálnym výplachom a pri ošetrení hemoroidov. (Ayala Flores, 1994). Kolumbijský kmeň Tikuna užíva odvar ako analgetikum, kontraceptívum a abortívum (Schultes a Raffauf, 1990). V bolívijskej Amazónii pripravujú náplaste, ktoré aplikujú na zlomeniny a podvrtnutia. (Killen et al, 1993). Plod je jedlý, ale pri požití väčšieho množstva môže vyvolávať nauzeu a vracanie (Soukup, 1986). Profesor Brack Egg, v r.1999 uvádza použitie spazmolytické, vomitivne, astringentné, antidisenterické, pri vaginálnych a žalúdočných infekciách a dermatitidách, astme, pri erytéme, opuchoch, laringitide, psoriáze, žalúdočných vredoch a leishmaniéze, tuberkulóze a ako kontraceptívum podávaného v priebehu menštruácie.

 

Plod obsahuje v priemere 36% dužiny 10% obalu a zvyšok tvorí endokarp. Bolo stanovené nasledujúce zloženie dužiny (v 100 gr.) - H2O - 72,8 - 88,5 gr., Proteíny 0,6 - 1,4 gr., Lipidy 0,1 - 2,1 gr., Uhľohydráty 8,7 - 14,2 gr., vláknina 0,6 - 1,2 gr., popol 0,4 - 0,6 gr., prevoditeľné cukry 6,7 - 9,4 gr., Ca 26 - 31,4 mg., P 27 - 40 mg., Fe 2,2 - 70,5 mg., kys. L-askorbová 11 - 166 mg., karotény 70 - 71 mg., niacín 0,5 mg., pyridoxín 0,67 mg., riboflavín 0,05 - 0,19 mg., tiamín 6,74 - 9,41 mg a stanovená energetická hodnota 100 gr. dužiny v rozmedzí 21,7 -70 kal. (Brack Egg, 1999). Plod ďalej obsahuje silice s prevahou ocimenu, karyofylenu a s množstvo cukrov s prevahou arabogalaktanov dávajú arabinózu a xylózy. V rôznych častiach rastliny bola detekovaná prítomnosť trieslovín a saponínov (Offiah a Anyanwu, 1989). Štúdie in vivo preukázali abortívny efekt vodného roztoku na potkanoch, hoci neboli pozorované kontrakcie maternice. Druhy rodu Spondias vykazovali protibakteriálnu aktivitu v pre človeka patogénnych enterobaktériach. (Cáceres et al. 1990) Obsiahnutá kyselina anakardová vykazuje v experimente inhibíciu beta - laktamázy. Ďalej z rastliny vyizolovaná kafeoylhydroxycitronová kyselina vykazuje pozitívny antivirotický účinok, séria 6-alkenylsalicylových kyselín so signifikantným antibakteriálnym a molluscicidním účinkom.

 

Štúdia Siang, z r.1983 odkazuje vzhľadom na vysoký obsah trieslovín u druhov rodu Spondias na ethnomedicinálne použitie kôry pri ošetrení popálenín na koži. Roth a Lindorf, 2002 odkazujú na početné použitia v etnomedicíne, okrem iného na použitie vodného extraktu pri infekciách spôsobených Candidou albicans, ďalej na použitie pri metrorágii, polymenorhei, ďalej užitie odvaru pri svalovej bolesti, bolestiach brucha, nephritis a pri čistení otvorených rán s ďalším odkazom na použitie pri ošetrení popálenín na koži.


Kontraindikácie:

Tehotenstvo, očakávané tehotenstvo


Vedľajšie účinky:

Nie sú popisované.


Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:

V peruánskej prírodnej medicíne sa odporúča 3-5 g mletej kôry / lyka na 1 liter vody, pripraviť odvar a popíjať 3 x denne šálku (cca 200 ml.). Pri kožných ťažkostiach sa kombinuje pitie s potieraním postihnutých miest odvarom (2 x denne).
V tradičnej SURINAMSKEJ medicíne sa šťava z listov používa na liečenie: očných zápalov, hnačky sprevádzané kŕčmi a pohlavných chorôb (vývar z listov).


Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.

 

 

Fytoterapeutické vlastnosti:

Astrigentný, antiastmatický, antidisenterický, spasmolytický, dermatický, depurativný


Fytochemické zloženie:

α-pinen, arabinosa, d - limonen, arabogalaktany, karyofylen, kys.anakardová, kafeoylhydroxycitronová, L - askorbová, 6-alkenylsalicylová, pelandjuaiková, karoteny, karyofylen, ocimen, vit.: A, B1, B2, B5, C, xylosa, Ca, P, Fe


Zdroj:

Amazonian Ethnobotanical Dictionary, DUKE A.J., VASQUEZ R., C.R.C. Press, Boca Raton, USA, 1994, ISBN 0-8493-3664-3
Diccionario enciclopedico de plantas utiles del Perú, BRACK EGG A., CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas» , Cuzco, Perú, 1999 , ISBN 9972-691-21-0
Herbal secrets of the rainforest, TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0      Southamerican Medicinal Plants, ROTH, I., LINDORF, H., Springer Verlag Berlin/Heidelberg, BRD, 2002, ISBN 3-540-41929-2
The Healing Forest, SCHULTES E.R., RAFFAUF R.F., DioscoridesPress, Portland (OR), USA, 1992, ISBN 0-931146-14-3
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975
Ziololecznictwo amazońskie i andyjskie, ŹUROWSKA K., TowerPress, Gdańsk, Polska, 2001, ISBN 83-87342-41-6