Maracuya

Úvod HERBÁRMaracuya
Maracuya_ Maracuya_ Maracuya_ Maracuya_

Maracuya

Čelaď: Passifloraceae        Rod: Passiflora              Druh: edulis L. Sims. f. flavicarpa

Farmaceutické názvy: maracuyá (Perú, Ekvádor, Kolumbie, Bolívie, Paraguay); maracujá (Brazílie); passion flor, passion fruit (anglicky), mučenka (česky).

Používaná časť rastliny:  listy, plod 


Trvalá, popínavá bylina. Etnomedicína prírodných kmeňov Amazónie používa plody a listy ako diuretika, pri nervových ťažkostiach a nekľude pre skludnenie, pri astme a k zmierneniu vysokého krevného tlaku.


Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:

  • liečbe astmy
  • liečbe a zmierneniu vysokého krvného tlaku
  • liečbe nervových ťažkostí, hyperaktivity, porúch sústredenia a nervozity
  • chorobe obličiek
  • vysoký obsah vitamínov A, B, C, železa, fosforu, vápnika a vlákniny

Kde možno objednať a kúpiť?



Popis:

Vytrvalá drevina, popínavá či plazivá, rýchlo rastie a dosahuje dĺžku 10-15 metrov (ojedinele až 80 metrov). Z tenkej byle, ktorej báza drevnateje, vyrastajú početné špirálovité úpony. Listy sú jednoduché, striedavé. Kvety sú obojpohlavné, výrazné, vyrastajú v pazuchách listov. Nad korunnými lístkami bielej farby sú rozložené dve tzv. korunky zložené z nitkovitých na báze zrastených korunných lístkov. Farba týchto nitkovitých lístkov je na báze fialová, na konci potom biela. 5 peľníc je zrastených na báze, doplnené tromi kužeľovitými 1 cm dlhými bliznami. Kvet pripomína tvarom umučenia Ježiša (tri blizny vyjadrujú tri klince na kríži), odtiaľ názov mučenka.

 

Plodom je bobuľa, guľovitého alebo elipsovitého tvaru, priemeru až 10 cm a hmotnosťou až 190 g; epikarp je tenký, tvrdý, farby tmavo fialovej až červenkasto hnedej, strakaté zelené alebo žltozelené či citrónovo žltej farby u odrody flavicarpa. Endokarp zrelého ovocia je jedlý. Je určený na priamu spotrebu ako dezert, možno ho riediť vo vode. Na miestnych trhoch sa používa na prípravu likérov, cukroviniek, zmrzliny a omáčok. Epikarp je bohatý na pektíny, základné látky v príprave želé. Semená majú vysoký obsah oleja, sacharidov a bielkovín, sú vhodné ako prídavok kŕmnej zmesi hospodárskym zvieratám. Zo semien lisovaný získaný olej je žltej farby je stráviteľný a má vysokú výživovú hodnotu.

Domorodé kmene Amazónie používajú mučenku od nepamäti na utíšenie bolesti, upokojenie kašľa a ako srdcové tonikum. Pre našu kultúru ju objavil resp. prvýkrát opísal španielsky lekár dr. Monardes roku 1569. Zanedlho potom si mučenka našla svoje miesto v európskych liekopisoch, bola hojne používaná ako sedatívum, spazmolytikum a nervové tonikum. V priebehu rokov sa jej použitie rozšírilo aj na liečbu kolík, hnačky, menštruačných ťažkostí, nespavosti, neuralgie, epilepsie, kŕčov a svalových spazmov.

Hlavnými skupinami obsahových látok sú alkaloidy, flavonoidy a glykozidy, rastlina obsahuje harman a jeho deriváty.

 

Rastlina je predmetom vedeckých štúdií viac ako sto rokov, klinickým výskumom potvrdený analgetický účinok je doložený v roku 1897, upokojujúci efekt bol prvýkrát vedecky dokázaný roku 1904. Spazmolytický, antidepresívny a hypotonický efekt bol preukázaný na začiatku 80 rokov 20 storočia. Rovnako tak bola štúdiou z roku 2003 preukázaná afrodiziakálne aktivita mučenky, a to štúdiou vykonanej na skupine pokusných myší. Bolo preukázané celkové zlepšenie sexuálnej funkcie, zvýšenie počtu spermií a zvýšenie počtu oplodnených vajíčok.

 

Štúdia vykonaná v roku 2002 tiež preukázala oprávnenosť tradičného použitia pri tlmení kašľa, aktivita extraktu listu bola porovnateľná s antitusickou aktivitou kodeínu.

V súčasnej dobe je mučenka veľmi vyhľadávaná u prírodných liečiteľov a bylinkárov po celom svete, predovšetkým pre svoje sedatívne, spazmolytický, analgetický a nervy upokojujúci efekt. V Severnej Amerike sa užíva predovšetkým ako prostriedok proti nespavosti, pri svalových kŕčoch, hystérii, neuralgii, menštruačných bolestiach a post - menstuačnému syndrómu. V Európe sa používa ako prostriedok pre moderáciu nervových porúch, nespavosti, kŕčoch, neuralgií, alkoholizmu, tachykardia, pri bolestiach hlavy a hyperaktivite detí. V Južnej Amerike sa najčastejšie používa ako diuretikum, sedatívum, pri kŕčoch, alkoholizmu, bolestiach hlavy, nespavosti, kolikách, hystérii, neuralgii, menopauzálnych ťažkostiach a zvýšenom krvnom tlaku. Mučenková šťava sa tu tiež zvyčajne podáva pre upokojenie hyperaktívnych detí, pre utlmenie astmy, kašľa, bronchitídy a tiež pri močových infekciách či ako diuretiká.

 

Plod aj listy mučenky sú podľa hodnotenia FDA zhodné s európskymi monografiami považované za úplne bezpečné, bez vedľajších účinkov a to aj pre malé deti.


Kontraindikácie:

Nie sú popisované.


Vedľajšie účinky:

Nie sú popisované.


Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:


Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.


Fytoterapeutické vlastnosti:

Analgetický, antitussívny (kašel tlmiaci), hypotenzívny, neuralgický, uvolňujúcí, zkľudňujúci


Fytochemické zloženie:

Alkaloidy, α-alanin, apigenin, arachidiová kys., aribin, askorbová kys., Ca, citronová kys., cyklopasifloové kys. A-D, cyklopassiflosidy I-IV, dimetylmalonát, edulany I-II, etylbutyrát, etylenoxid, etylkaproát, Fe, fenoláza, fenylalanin, flavonoidy, glutamin, gynokardin, harman, harmalin, harmalol, harmin, harmol, homoorientin, chrysin, isoorientin, isoschaftosid, isovitexin, jablečná kys., K, karoteny a karotenoidy, kumarin, linoleová kys., loturin, lucenin-2, lutenin-2, luteolin, n-hexylbutyrát, n-hexylkaproát, n-nonakosan, Na, niacin, oleová kys., orientin, palmitová kys., passiflorin, passiflorová kys., pektin, pektin-metyl-esteráza, pelargonidin-3-diglukosid, P, prolin, prunasin, quercetin, riboflavin, sambunigrin, saponarin, saponaretin, serotonin, schaftosid, sitosterol, skopoletin, stearová kys., stigmasterol, tiamin, vláknina, xantofylová farbivá


Zdroj:

270 Plantas medicinales iberoamericas, GUPTA M.P., CYTED-SECAB,Ciencia y Tecnología, Santa Fé do Bogotá, 1995, ISBN 958-9206-50-6
Amazonian Ethnobotanical Dictionary, DUKE A.J., VASQUEZ R., C.R.C. Press, Boca Raton, USA, 1994, ISBN 0-8493-3664-3
Diccionario enciclopédico de plantas utiles del Perú, BRACK E.A., CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas» , Cuzco, Perú, 1999 , ISBN 9972-691-21-0
Dr. Duke´s Phytochemical ant Ethnomedicinal Databases, DUKE A., online http://www.ars-grin.gov/duke/
Frutas del Perú, BRACK E. A., Universidad San Martín de Porres, Lima, Peru, 2003, ISBN 9972-54-105-3
Herbal secrets of the rainforest , TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0
Plantas Medicinales Nativas del Peru, PALACIOS VACCARO W.J., 3era edición, Lima, Perú, 2006, ISBN 9972-50-002-1 
The Healing Forest, SCHULTES E.R., RAFFAUF R.F., DioscoridesPress, Portland (OR), USA, 1992, ISBN 0-931146-14-3