Maca Andina

Maca Andina

Čelaď: Brassicaeae (brukvovité)          Rod: Lepidium           Druh: meyenii Wallp.

Farmaceutické názvy: peruvian ginseng, maca-maca, maino

Používaná časť rastliny: korenová hľúza (Radix lepidii)

Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:

• liečba sexuálnych porúch a impotencie - Maca je označovaná ako peruánska viagra - zvyšuje sexuálnu túžbu (libido)
• menštruačné problémy, menopauze
• zvýšenie vitality a odolnosti organizmu, spomalenie starnutia, zlepšenie pamäti
• zmiernenie následkov depresie, psychického vyčerpania a stresu, zlepšuje duševný stav a znižuje pocit úzkosti

Kde možno objednať a kúpiť? 

Popis:

Maka je celoročná rastlina z čeľade kapustovitých pestovaná vysoko v Andách vo výškach 3.500 - 4.500 m.n.m.. Je to jedna z najprispôsobivejšie pestovaných rastlín v chladnej klíme. Vďaka nízkemu vzrastu a chumáčovitému vzhľadu je ľahko prehliadnuteľná na farmárskych poliach. Jej zúbkované listy sa uzatvárajú k repíkom.

 

Tvoria malé samooplodniteľné kvietky z vonkajšej strany bielej farby, typickými pre svoju čeľaď. Užívanou časťou je koreňová buľva hruškovitého tvaru, do priemeru 8 cm, bledo bielo-žltého až červenkasto-purpurového zafarbenie. Na rozdiel od mnohých príbuzných rastlín sa maka rozmnožuje semienkami. Hoci je celoročná, plodí iba raz do roka a pre rast dozretej hľúzy je potrebných 7 - 9 mesiacov. Región v ktorom sa maka vyskytuje je vysokohorský a nehostinný terén, s intenzívnym slnečným svitom, ostrými vetrami a stále ľadovým počasím. S týmito extrémnymi podmienkami a biednou kamenistou pôdou, ktorá je inak poľnohospodársky prakticky nevyužiteľná sa maka za stáročia svojej existencie úplne stotožnila a plne sa prispôsobila daným podmienkam. Maka bola domestikovaná cca pred 2000 rokmi Inkami, aj keď archeologické nálezy primitívnych kultúr datujú kultiváciu maky oveľa skôr cca do roku 1600 pr. n. l ..

Pre andských Indiánov je maka hodnotnou komoditou. Keďže tu nerastú prakticky žiadne iné plodiny, bola maka často menená za výrobky z nižších výšok ako ryža, kukurica a fazuľa. V posledných rokoch sa začína obchodovať aj sušený prášok maky. Domorodí Indiáni konzumovali maku pravidelne už pred príchodom Inkov pre jej nutričné a liečivé účinky. Maka je hlavnou súčasťou tunajšej stravy, pre svoju vysokú výživovú hodnotu. Je bohatá na cukry, proteíny, škroby a esenciálne minerály, špeciálne jód a železo. Koreňová hľuza (tuber) býva konzumovaná čerstvá alebo sušená.

 

Čerstvý koreň býva zapekaný v pahrebe ako sladký zemiak, sušený je skladovaný a neskôr sa uvarí v mlieku alebo vode. Indiáni vedia tiež z hľuzy pripraviť populárny fermentovaný, sladký alkoholický nápoj zvaný maca chicha. V oblasti Huancayo (Perú) je veľmi populárny aj puding a džem z maky. Koreň má totiž svoju špecifickú sladkú chuť a arómu. Maka bola po dlhé storočia používaná k zvýšeniu plodnosti u ľudí a zvierat. Prvé zmienky sú z obdobia krátko po obsadení územia španielskymi conquistadormi.

 

Dobyvatelia pozorovali veľmi nízku natalitu zvierat v daných klimatických podmienkach. Miestnymi Indiánmi im bolo odporúčané kŕmiť zvieratá makou a výsledky boli tak zrejmé, že sa o nich zmienili kronikári. Istý záznam z pred viac ako 200 rokov opisuje platbu za 9 ton maky, ktoré boli vyvezené z andskej oblasti práve za účelom zvýšenia natality. Vplyv na zvýšenie plodnosti bol prvýkrát klinicky skúmaný začiatkom 60-ych rokov minulého storočia na laboratórnych krysách.

 

Maka získala meno "peruánsky ženšen", hoci nie je s vlastným ženšenom botanicky príbuzná. Sušený koreň maky má vysokú nutričnú hodnotu, zložením podobný obilným zrninám ako kukurica, ryža alebo pšenica. Obsahuje 59% uhľohydrátov, 10,2% proteínov, 8,5% vlákniny a 2,2% lipidov.

 

Okrem toho obsahuje veľké množstvo esenciálnych aminokyselín a vysokú hladinu vápnika a železa, tiež významné množstvo mastných kyselín vrátane kys.linoleovej, palmovej a olejovej. Maca je bohatá na steroly a veľký počet minerálov, ďalej obsahuje alkaloidy, taníny a saponíny. Chemické analýzy uskutočnenej v roku 1981 potvrdili prítomnosť biologicky aktívnych aromatických isothyokyanátov, obzvlášť potom p-methoxylbenzylu a isothiokyanátu, ktorým je pripisovaný afrodiziatický efekt. Nasledujúce štúdie maky prisúdili efekt podpory plodnosti glukosinolátom. Prítomnosť alkaloidov bola potvrdená, no tieto neboli doposiaľ kvantifikované.

 

Maka je celosvetovo populárna pre svoj energizujúci efekt, podporu plodnosti a odolnosť proti fyzickej námahe, podporu myslenie a koncentrácie, podporu sexuálnej aktivity u mužov a podporu Regular menštruačného cyklu a nerovnováhy ženských pohlavných hormónov vrátane podpory zdravia v menopauze a pri chronickom únavovom syndróme. Je používaná ako alternatívne steroidné anabolikum pre športovcov (bodybuilders) pre bohatý obsah sterolov. Dnes sa sušený koreň maky predáva ako liek alebo doplnok stravy pre podporu vitality a plodnosti. V peruánskej bylinnej medicíne je maka používaná aj ako imunostimulant, pri anémii, tuberkulóze, menštruačných nepravidelnostiach, symptómoch menopauzy, rakovine žalúdka, neplodnosti a ostatných reprodukčných alebo sexuálnych poruchách, tiež pre zlepšenie pamäti.

Pri dnešnom globálnom dopyte bol vyšľachtený nový druh maky nazvaný Lepidium peruvianum Chacon sp ..

 

Nasledujúca štúdia nám bola poskytnutá s láskavosťou prof. ing. Césara Barriga Ruiza, prednášajúceho na Universidad Nacional Agraria La Molina v Lime

Vplyv Lepidium meyenii alebo Lepidium peruvianum vo forme želatínovaných tabliet na celkové zlepšenie stavu u mužov.
Táto skúška bola vykonaná, aby sme dokázali účinky Lepidium meyenii alebo / a Lepidium peruvianum na hormonálny model, sexuálne správanie a funkciu erekcie, fyzickú kondíciu a reakciu na stres, stav červených krviniek a výživných hodnôt.

 

Bola vybraná skúšobná vzorka mužov vo veku 20 - 40 rokov. Pozorovaní muži boli rozdelení do skupín dostávajúcich maku a placebo v súlade s prijatou liečbou.

Skúška sa uskutočnila v období od decembra 2000 do mája 2001 pod patronátom peruánskej University Cayetano Heredia, fakulty prírodovedeckej, filozofickej a Inštitútu pre výskum vysočín (vysokých hôr) .. Šéfom výskumu bol Dr. Gustavo Gonzáles, ďalej spolupracovali Amanda Cordova, Arturo Chung, Arturo Villena, Carmen Goňez, Karla Vega, Julio Rubio, Manuel Gasco, Carla Gonzáles, Sharon Castillo a Diana Garayar.

Hemodynamické (krvné) aspekty
 * Liečba pomocou želatínovaných tabliet maky priaznivo ovplyvňuje zníženie diastolického arteriálneho tlaku.
 * Želatínované tablety maky nespôsobujú zmeny srdcovej frekvencie ani okysličovanie krvi.
 * V priebehu testu nebol ovplyvnený hematokrit, pričom nebol vylúčený anti - anemický efekt.

 Nutričné (výživové) aspekty
 * Želatínované tablety maky pôsobia významne ako energizér
 * Energizačný efekt môže byť zapríčinený zvyšovaním hladiny hormónov v sére. (V dôsledku podania maky)
 * Maka potenciovala energiu využitím energetických reserv v tukovom tkanive organizmu.
 * Maka nezvyšovala hladinu jódu v moči
 * Maka výrazne posilňovala rast svalovej hmoty
 
 Duševný stav
 * Želatínované tablety maky zlepšovali duševný stav (schopnosť sústredenia, koncentrácie etc ..) u mužov
* Vplyvom liečby sa veľkým dielom zvyšuje hladina vylučovania DHEAS u mužov.
 
Pocity úzkosti
 * Placebo znížilo pocit úzkosti
 * Želatínované tablety maky znížili výrazne pocity úzkosti po dvoch týždňoch od začiatku podávania maky
 
Stres
 * Liečba želatínovanými tabletami maky redukuje nevyváženosť myslenia, výrazne podporuje odolnosť voči stresu.
 * Liečba želatínovanými tabletami maky celkovo znížila stres.

 Sexuálne a reprodukčné funkcie
 * Maka zvýšila úroveň sexuálnej túžby.
 * Podávanie maky neovplyvnilo hladiny HL úrovní.
 * Podávanie maky zvýšilo plodnosť u mužov, množstvo, pohyb a rýchlosť spermií a rýchlosť spermatozoidov.

ZÁVER:
Maca Andina (Lepidium meyenii Walp, L. peruvianum) gelatizovaná v laboratóriách LaMolina

  * Zlepšuje duševný stav
  * Znižuje pocity úzkosti
  * Znižuje stres
  * Zlepšuje odolnosť voči stresu
  * Zvyšuje hladinu kôry androgénu (mužský pohlavný hormón)
  * Zvyšuje sexuálnu túžbu (libido)
  * Zlepšuje erekciu
  * Zvyšuje počet a pohyblivosť spermií

Kontraindikácie:

Nie sú známe.

Vedľajšie účinky:

Nie sú známe.

Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:

Pre vyššie uvedené účely sa konzumuje hľuza priamo čerstvá, varená, sušená v prášku alebo v želatínových tabletách, prípadne formou rôznych pudingov, nápojov a pod .. Obvykle býva doporučená denná dávka 2 -3 gramy.

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.

Fytoterapeutické vlastnosti:

Afrodisiacký, anabolický, imunostimulačný, steroidálný, výživový (nutričný), protiúnavový, protistresový, pre podporu plodnosti, tonizujíci.

Fytochemické zloženie:

Alkaloidy, aminokyseliny, betaekdosin, uhlovodany, Ca, Fe, J, Mg, P, p-methoxybezyl isothiokyanát, proteiny, saponiny, stigmasterol, sitosterol, taniny, Zn, vitamíny B1, B2, B12, C, E.

 

 

Tabuľka zloženia (obsah v 10 g hľuzy)

 

zložka	obsah (g)	aminokyseliny	obsah (mg)
proteiny	1,00 - 1,40	alanin	63,10
uhlovodany	6,00 - 7,50	arginin	99,40
tuky	0,22	aspartová kys.	91,70
vláknina	0,85	glutamová kys.	156,50
popel	0,49	glycin	68,30
steroly	0,005 - 0,01	histidin	41,90
		isoleucin	47,40
		leucin	91,00
minerály	obsah (mg)	lysin	54,50
		methionin	28,00
Ca	25,00	fenylalanin	55,30
Cu	0,60	prolin	0,50
Fe	1,50	sarcosin	0,70
I	0,05	serin	50,40
K	205	threonin	33,10
Mn	0,08	tryptofan	4,90
Na	1,90	tyrosin	30,60
Zn	0,38	valin	79,30
mastné kyseliny	obsah (μg)	vitamíny	obsah (μg)
linoleová	72,00	B2 (riboflavin)	39,00
palmitová	52,00	B3 (niacin)	565,00
olejová	24,50	B6 (pyridoxal)	114,00
		C (L-askorbová kys.)	2860,00
Energetická hodnota	32,5 kal.

Zdroj:

Diccionario enciclopedico de plantas utiles del Perú, BRACK EGG A., CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas» , Cuzco, Perú, 1999 , ISBN 9972-691-21-0
Herbal secrets of the rainforest, TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0    Jihoamerické léčivé rostliny a jejich užití středoevropskou populací, DORAZIL M., ZF MENDELU, Lednice na Moravě, 2007
Maca de la tradición a la ciencia, RENGIFO, G.G., Universidad Peruana de Cayetano Heredia & CONCYTEC, Lima, Peru, 2006, ISBN 9972-50-061-6
Maca Planta Medicinal y Nutritiva del Perú, OBREGÓN VILCHES L., Instituto de Fitoterapia Americano, Lima, Perú, 1998, ISBN 9972-9001-3-1
Plantas Medicinales Nativas del Peru, PALACIOS VACCARO W.J., Concytec, Lima, Perú, 1997, ISBN 9972-50-002-1
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975
Ziololecznictwo amazońskie i andyjskie, ŹUROWSKA K., TowerPress, Gdańska, Polska, 2001, ISBN 83-87342-41-6