Jergón Sacha

Jergón Sacha

Čelaď: Araceae (áronovité)          Rod: Dracontium           Druh: loretense Engl.

Farmaceutické názvy: fer-de-lance, sacha jergon, hierba del jergon, erva-jararaca, jararaca-taia, milho-de-cobra, taja-de-cobra

Používaná časť rastliny: koreňová hľuza (Radix dracontii) 

Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:

• liečbe nádorov
• podpora liečby HIV
• liečbe gastrointestinálnych problémov

Kde možno objednať a kúpiť? 

Popis:

Jergon sacha je tropická rastlina, ktorá sa skladá z jedného, gigantického a hlboko deleného listu rastúceho z podrastovej hľuzy na dlhom a hrubom, stonke pripomínajúcom kmeni mladého stromčeka. Keď plodí, kmeň vyrastá z blízkosti bázy rastliny a dosahuje výšku 1 až 2m. V poslednom štádiu je rastlina veľmi rozľahlá s gaštanovou pošvou - puzdrom s veľmi žiarivo červenooranžovými v tvare bobúľ preplnenými semienkami vo vnútrajšku dužinatej stonky. Kvet pripomína kvety rastlín Caladium alebo Dieffenbachia, avšak je oveľa väčší. Je považovaná za celoročnú bylinu, ale bylinu neobvykle rozľahlú.

 

Až trinásť druhov dracontinum sa vyskytuje v oblasti Južnej a Latinskej Ameriky. Štyri z týchto rastúcich bylín v Amazonskej oblasti majú skoro identickú podobu a sú používané, ako medzi sebou doplňujúce prostriedky v systémoch herbálnej medicíny: Dracontium longipes, D. loretense, D. peruviuanum a D. asperum. Všetky štyri pochádzajú z Amazonského pralesa. D. asperum je prevažne v oblastiach Brazílie, Suriname a Guyany; D. longipes, loretense a peruviuanum sú prevažne v oblastiach Peru, Kolumbia a Ekvádoru.

Etnobotanicky je jergon sacha považovaná za "vzorovú rastlinu". Etnolekárske využitie je priamo späté s fyzickým vzhľadom rastliny. V tomto príklade trup-stonku a škvrnité zafarbenie Jergon Sacha veľmi nápadne pripomína jedovatého hada pochádzajúceho z rovnakej oblasti. V Peru a Ekvádore sa ako rastlina, tak aj had nazývajú jergon sacha. V Brazílii sa had volá jararaca a rastlina lohe červa-jararaca (bylina jararaca). Tieto bežné pomenovania poukazujú na vysoko jedovatý druh hadov (Bothrops), z ktorých niekoľko druhov je špecificky pre oblasti Amazónie (vrátane bežného druhu Bothrops jararaca, podľa ktorého bola rastlina pomenovaná).

 

Indiánske kmene z oblasti Amazonského pralesa využívajú veľké hľuzy a podzemok Jergon Sacha ako protijed v prípadoch hadieho uštipnutia. Pri uštipnutí je hľuza rýchlo krájaná na plátky, ponorená do studenej vody a následne sa musí vypiť. Väčšie množstvo hľuzy je nakrájané na banánový list, ktorý je následne zaviazaný okolo postihnutého miesta. Obklad je vymieňaný každú hodinu. Viac hľuzy sa podáva každé 3-4 hodiny. Efektivita tohto opatrenia je vysoká, ak sa k tomuto opatreniu pristúpi okamžite (najdlhšie do hodiny) po uštipnutí. V neprístupných oblastiach Amazónie, kde je nemožné uskladňovať zmrazené protijedy pre prípady uštipnutia (okrem iného z dôvodu vysokých nákladov) bol vyvinutý tento liek a iné "staré recepty". Indiánske kmene v Guyane tiež využívajú tento protijed v prípadoch pichnutia žihadlom, pavúčím uhryznutím, otrávenými šípkami (kde jed nazývaný curar je pripravovaný z jedovatej rastliny a z časti jedovatého zvieraťa, vrátane hada a žabieho jedu). Iné indiánske kultúry veria, že šľahaním nôh a tela listami a koreňom Jergon Sacha ich ochráni pred hadím uštipnutím a že odpudí týchto votrelcov.

Cesta Jergon Sacha však bola do systému prírodnej medicíny v Južnej Amerike aj z iných dôvodov. Popri haďom uštipnutí je prášok z hľúzového  podzemku využívaný v brazílskej prírodnej medicíne aj v prípadoch chlorózy, amenorey a čierneho kašľa. Prášok je tiež aplikovaný lokálne {topicky} na svraby a výťažok (šťava) z čerstvého podzemku je externe aplikovaný na bolestivé miesta spôsobená komármi {aplikujú sa priamo na miesto bodnutia}. Vývar z celej rastliny sa tiež používa pri kúpeľoch liečiacich pakostnicu. Jergon Sacha je veľmi známa v peruánskom systéme prírodnej medicíny - tablety, kapsule a výťažky z podzemku môžeme nájsť v mnohých lekárňach špecializujúcich sa na prírodné produkty. Je okrem iného ponúkaná ako prírodný liek pre pacientov trpiacich HIV, rakovinovými nádormi, gastrointestinálnymi problémami, hernia  (vývar sa aplikuje topicky), trasenie rúk a pre posilnenie imunitného systému.

 

Záujem o Jergon Sacha a jej využitie ako lieku v boji proti chorobe AIDS, bol vyvolaný niekoľkými novinovými článkami v peruánskej tlači na začiatku 90-tych rokov. Ústrednou postavou týchto článku bol doktor Roberto Inchástegui Gonzáles, prezident Komisie pre sexuálne prenosné choroby v rámci peruánskeho inštitútu pre sociálnu starostlivosť (ESSALUD) v Iquitos, Peru. Médiá informovali o prekvapivých výsledkoch, ktoré  dosiahol u pacientov s AIDS v rámci experimentov s výťažkami z týchto rastlín medzi rokom 1989 a 1993. Jedným z týchto výťažkov bol extrakt z podzemku z Jergon Sacha {D. peruviuanum} s protivírusovým účinkom a druhy extrakt bol realizovaný z dvoch úponkov mačacieho pazúra {U. tomentosa a U. guianensis} ako imunostimulačný prostriedok. Dr. Inchástegui evidoval, že väčšina pacientov trpiacich HIV bola neskôr diagnostikovaná ako negatívna  a vrátili sa k normálnemu životu v priemere do šiestich mesiacov po užití týchto výťažkov. Doktor Inchástegui však ešte musí skompilovať odborné analýzy týchto prípadov do podoby nejakej vedeckej práce - literatúry. Komentáre o jeho práci v Iquitos s pacientmi s AIDS sa pravidelne v poslednom desaťročí objavujú v peruánskej tlači. Komentáre sa dotýkajú nielen ohľadom využitia Jergon Sacha proti vírusu HIV, ale aj iným vírusom vrátane Herpes zoster. Tieto udalosti rozpútali na trhu nevídaný záujem o túto rastlinu a koncom 90-tych rokov bol tento záujem rozšírený a popularizovaný vo Východnej Európe.

Tisíce kíl Jergon de Sacha boli ročne v posledných rokoch exportované smerom do Poľska, Ruska a iných štátov. Zvýšená exportná sila znamenala zvýšenie nárokov na produktivitu a kultiváciu týchto rastlín. Celý koreňový podzemok je súčasťou úrody, čo spôsobuje záhubu celej rastliny a "divoké" žatvy v tropickom pralese nie sú dlhodobo udržateľné. V posledných troch rokoch dve peruánske univerzity vyvíjajú nové spôsoby kultivácie, spočívajúce v re-implantácií nových rastlín ihneď po zbere na totožné miesto v dažďovom pralese. Nové miesta, ako napríklad bývalé plantáže koky a odlesnené oblasti boli prispôsobené novým trhom s novými programami organickej kultivácie.

Napriek tomuto širokému a rastúcemu trhu s Jergon Sacha nebola zatiaľ publikovaná jediná klinická štúdia popisujúci jej vlastnosti. Počiatočné fytochemické vyhodnotenie poukázalo, že koreňový podzemok obsahuje alkaloidy, flavonoidy, fenol, saponíny, steroly, triterpény a škrob, avšak žiaden z nich nebol nikdy kvantifikovaný a klasifikovaný.

Ak sa klinicky potvrdil dlhodobo využívaný účinok proti hadiemu uštipnutiu, môže sa týmto tiež vysvetliť jej protivírusové využitie v prípadoch HIV.

 

Najnovšie druhy antiretrovírusových liekov vyvinutých pre liečbu HIV sa nazývajú "útlmové prostriedky (inhibítory) proteázy" (liek zabraňujúci reprodukciu vírusu HIV), blokujúce aktívne komponenty HIV vírusu - jeho enzýmy proteázy. S týmito zablokovanými enzýmami sa vírus reprodukuje "defektným" spôsobom a nemôže infikovať ďalšie bunky. V dnešnej (najznámejšej) HIV terapii sa "inhibítory proteázy" kombinujú s inými antiretrovírusovými drogami (ktoré útočia na vírus priamo). Proteázy sú prítomné v každej bunke živého organizmu - sú to enzýmy ktoré trávia proteíny.

Je všeobecne známe, že proteázy sú hlavnými komponentmi hadích a pavúčích jedov. Miesto hadieho uštipnutia sa premení v odumretú oblasť, koža sa odlupuje, pretože pôsobí silný a deštruktívny účinok proteázy v jede, ktorý je zároveň zodpovedný za napuchnutiu oblasti vo chvíli, keď sa začnú vstrebávať proteíny do kože a vnútorných tkanív. Sila účinku proteázy závisí na veľkosti poškodeného tkaniva a kože v oblasti uštipnutia. Veľké množstvo rastlinných liekov bolo pre túto skutočnosť registrované ako efektívne prostriedky proti hadiemu uštipnutiu (špeciálne tie ktoré sa aplikujú priamo na miesto uštipnutia) a tiež boli klinicky testované ako prírodné inhibítory proteázy.

Veľa výskumných pracovníkov, ktorí hľadajú nové chemikálie a drogy v oblasti Amazónie sú z vyššie spomínaných dôvodov veľmi zapálení do výskumu rastlín slúžiacim indiánskym kmeňom ako prostriedky proti hadím uštipnutiam. Je pravdepodobné, že využitím Jergon Sacha Dr. Inchástegui narazil počas svojej liečby pacientov s HIV na jeden z týchto prírodných prostriedkov. Je však potrebné realizovať niekoľko klinických testov, ktoré by poukázali na vlastnosti reagujúce proti vírusom a hadím uštipnutiam, prípadne či sú tieto mechanizmy totožné.

Jergon Sacha je jedným z najpozoruhodnejších liečivých rastlín z oblasti Amazonského pralesa. Jej status ako "vzorová rastlina" slúžiaca na liečbu hadieho uštipnutia je všeobecne známa a uznávaná v celom kontexte Južnej Ameriky. Avšak bez príslušného výskumu potvrdzujúceho jej fytoterapeutické využitie a vlastnosti a bude ešte dlhú dobu trvať, než sa presadí ako legitímne prírodná medicína v "modernom svete ". S rastúcimi tržbami v Peru a vo Východnej Európe sa očakáva subjekt, ktorého by zaujal tento tak potrebný výskum - možno vedúci k využitiu a liečbe v prípadoch smrteľných vírusov ako HIV.

Kontraindikácie:

Nie sú popisované.

Vedľajšie účinky:

Môže spôsobiť zmeny metabolizmu šťavelanov (oxalátov).

Tradičný etnomedickinálny liečebný predpis:

V prípade hadieho uštipnutia sa prikladá drtená hľuza na postihnuté miesto a zároveň sa popíja odvar z hľuzy. Pre antivírový účinok sa konzumuje mleté hľuza 2gr denne.

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.

Fytoterapeutické vlastnosti:

Antidotum (protijed), antiastmatický, antivirový, imunostimulačný, protinádorový, protizápalový, tonizující.

Fytochemické zloženie:

Alkaloidy, anthranony, cyanogenní steroidy, flavony, flavonony, flavonoidy, jednoduché fenoly, saponiny, steroidy, steroly, triperpeny, triterpenoidy, xanthony

Zdroj:

Amazonian Ethnobotanical Dictionary, DUKE A.J., VASQUEZ R., C.R.C. Press, Boca Raton, USA, 1994, ISBN 0-8493-3664-3
Diccionario enciclopedico de plantas utiles del Perú, BRACK EGG A., CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas» , Cuzco, Perú, 1999 , ISBN 9972-691-21-0
Herbal secrets of the rainforest, TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0       Jihoamerické léčivé rostliny a jejich užití středoevropskou populací, DORAZIL M., ZF MENDELU, Lednice na Moravě, 2007
Salud para todos, LACANZE D., ALEXIADES M., Fenamed, Madre de Dios, CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas», Cuzco, Perú, 1995, ISBN 84-8387-023-1
Sesenta Plantas medicinales de la Amazonía Peruana, DESMARCHELIER C., WITTING SCHAUS F., eBio2000, Lima, Perú, 2000, ISBN 9972-9186-0-2
The Healing Forest, SCHULTES E.R., RAFFAUF R.F., DioscoridesPress, Portland (OR), USA, 1992, ISBN 0-931146-14-3
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975
Ziololecznictwo amazońskie i andyjskie, ŹUROWSKA K., TowerPress, Gdańsk, Polska, 2001, ISBN 83-87342-41-6

,