Guanabana (Graviola)

Guanabana (Graviola)

Čelaď: Annonaceae (flaškovité)          Rod: Annona           Druh: muricata L.

Farmaceutické názvy: graviola, soursop, brazilská papaya, guanábana, guanábano, guanavana, guanaba, ostnatý (pichľavý) corossol , huanaba, togebanreisi, durian benggala, nangka blanda, ostnatý cachiman

Používaná časť rastliny: plod, list (Fructus annonae; Folium annonae sine semeni) 

Domorodé užitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:

• liečba novotvarov a nádorových ochorení
• rakovina
• liečba ochorení spôsobených parazitmi
• zníženie krvného tlaku
• podpora a moderácia činnosti srdca
• liečba depresie

Kde možno objednať a kúpiť?

Popis:

Graviola je malý, vzpriamený vždy zelený strom dorastajúci výšky 5-6 m s veľkými, lesklými a hladkými, tmavo zelenými listami. Dáva veľké, srdcovité, jedlé plody vo veľkosti 15 - 20 cm, ktoré sú žltozelené s bielou dužinou. Graviola je udomácnená v najteplejších tropických oblastiach Severnej a Južnej Ameriky, vrátane Amazónie. Plod sa predáva v trópoch na miestnych trhoch, kde sa v španielsky hovoriacich krajinách nazýva Guanabana a graviola v Brazílii. Dužina sa výborne hodí na výrobu nápojov,  sorbetov a aj napriek svojej jemne kyslej chuti ju môžete jesť priamo. Všetky časti stromu gravioly sú užívané v tropickej prírodnej medicíne - kôra, listy, korene, plody i semená. Rôznym častiam stromu sú pripisované rozdielne vlastnosti a možnosti použitia. Všeobecne sa plody a šťava z nich užívajú proti hlístam a parazitom, na utíšenie horúčky, zvýšenie produkcie materského mlieka po pôrode a ako astringens pri hnačke a dyzentériu. Drvené semená sa používajú proti vnútorným a vonkajším parazitom a všetkým cudzopasníkom. Kôra, listy a korene pôsobia ako sedatívum, antispasmodikum, hypotensivum a nervové sedatívum. Čaj pomáha pri rozličných problémoch spôsobených týmito javmi.

 

História užívania gravioly v herbálnej medicíne je dlhá a siaha ďaleko do histórie. V peruánskych Andách sa časť z listov užíva pri katare (zápal sliznicových membrán) a drvené semená sa uplatňujú pri ničení parazitov. V peruánskej Amazónii sa kôra, korene a listy užívajú pri cukrovke a ako sedatívum a antispasmodikum. Domáce kmene v Guyane pijú čaj z listov a / alebo kôry ako sedatívum a kardiotonikum. V brazílskej Amazónii sa čaj z listov užíva pri pečeňových problémoch. Olej z listov a nezrelé plody sú zmiešavané s olivovým olejom a užívané zvonka pri neuralgii, reumatizme a artritických bolestiach. Na Jamajke, Haiti, v západnej Indii a okolí sa plody a / alebo šťava z plodov užívajú pri horúčkach, parazitoch, hnačkách a ako laktagogum, kôra alebo listy sa užívajú ako spazmolytikum, sedatívum a nervové sedatívum, na úpravu srdcového rytmu, pri kašli, chrípke, obtiažnom pôrode, astme, asténií,  pri vysokom krvnom tlaku a parazitoch.

Od 40-tych rokov, kedy sa začalo so skúmaním vlastností gravioly, v nej bolo objavených veľa účinných zložiek a chemických zlúčenín. Väčšina výskumu sa zameriava na nový súbor chemických látok, ktoré sa nazývajú annonacenové acetogeniny. Graviola produkuje tieto prírodné zlúčeniny v listoch a stonke, kôre a semenách. Tri na sebe nezávislé výskumné skupiny vo svojich ôsmich klinických štúdiách potvrdili, že tieto látky majú značne protinádorové vlastnosti a selektívnu toxicitu proti rôznym typom rakovinových buniek (bez poškodzovania zdravej bunky). Mnohé z acetogeninov preukázali selektívny toxicitu proti nádorovým bunkám už vo veľmi nízkych dávkach - tak malých, ako 1 diel na milión. V roku 1998 boli publikované štyri štúdie, ktoré ďalej špecifikujú chemické zložky a acetogeniny s najsilnejšími protirakovinovými a antivírusovými vlastnosťami. Podľa štúdie na zvieratách z roku 1997 pôsobili alkaloidy novo objavené v plodoch gravioly antidepresívne.

 

Annonacenové acetogeniny sa vyskytujú iba v čeľadi Annonaceae. U týchto chemických zlúčenín všeobecne boli zaznamenané protinádorové, antiparasitické, insekticídne a antimikrobiálne účinky. Štúdie o spôsobe účinkovania nedávno uskutočnené v troch nezávislých laboratóriách zistili, že tieto acetogeniny pôsobia ako výborné inhibítory enzymatických procesov, ktoré sa dejú len v membránach buniek rakovinového nádoru. Preto sú toxické pre rakovinové bunky, avšak nemajú vplyv na bunky zdravé. Na Purdue University - West Lafayette štát Indiana vypracovali veľké množstvo štúdií o acetogeninoch a väčšina z nich bola financovaná Národným ústavom pre výskum rakoviny a / alebo Národným ústavom zdravia (NIH). Takto si nechali Purdue University resp. jej pracovný tím zaregistrovať minimálne deväť amerických či medzinárodných patentov na svoje dielo o protirakovinových a insekticídnych vlastnostiach a použitiach týchto acetogeninov. V jednej zo svojich správ nazvaných "Nové pokroky v oblasti annonacenových acetogeninov" konštatujú:

 

"Nedávno sme oznámili, že annonacenové acetogeniny môžu selektívne inhibovať rast rakovinových buniek a tiež tých, ktoré sú rezistentné na adriamycín. Čím viac acetogeninov bolo izolovaných a vykonané dodatočné pokusy na cytotoxicitu, tak sme zaznamenali, že väčšina acetogeninov má vysokú pôsobivosť proti bunkovým líniám viacerých závažných nádorov, že niektoré deriváty mimo rôznych štrukturálnych typov a pozičné izoméry javili nápadnú selektivitu medzi istými bunkovými líniami a to napr. proti rakovine prostaty. Teraz už rozumieme primárnym účinkom acetogeninov. Sú silnými inhibítormi ubichinon (= koenzým Q 10) oxidoreduktázy NADH, ktorá je základným enzýmom komplexu Ivedúceho k oxidačnej fosforylácii v mitochondriách. Výskum ukázal, že pôsobí priamo na mieste katalýzy koenzýmu Q 10 v rámci komplexu I a mikrobiálnej glukozodehydrogenázy. Tiež inhibujú oxidázu NADH spojenú s koenzýmom Q 10, ktorá je príznačná pre plazmatické membrány rakovinových buniek.

 

Roku 1997 uverejnila Purdue University správu so sľubnou novinkou, že niekoľko annonacenových acetogeninov  je nielen účinných v boji proti nádorom, ktoré sa prejavili ako rezistentné voči protirakovinovým prostriedkom, ale tiež sa zdá, že majú k takýmto rezistentným bunkám špeciálnu náklonnosť. Vedúci výskumný farmakológ z Purdue University následne vysvetlil princíp pôsobenia. Podľa jeho slov rakovinové bunky, ktoré prežijú chemoterapiu, môžu ďalej rozvíjať rezistenciu voči pôvodne používaným prostriedkom, rovnako ako voči iným aj netradičným liečivám. Tento jav sa nazýva mnohopočetná rezistencia (multi-drug rezistencia, MDR). Jeden z hlavných spôsobov, ako rakovinové bunky rozvíjajú rezistenciu voči chemoterapeutickým liekom je ten, že vytvárajú medzibunkovú pumpu, ktorá je schopná vytesniť protirakovinové prostriedky z bunky ešte pred tým, než ju stihnú zneškodniť. Nazýva sa P-glykoproteinová pumpa. V priemere iba 2% rakovinových buniek v danom jedinci sú schopné vyvinúť túto pumpu - ale sú to 2%, ktoré môžu eventuálne rásť a rozvinúť sa v mnohopočetné rezistentné nádory. Výskumníci z Purdue zaznamenali, že acetogeniny prednostne ničili práve tieto nádory a to tým, že blokovali transfer ATP - hlavného zdroja bunkovej energie - do nich. Nádorové bunka potrebuje energiu k rastu, k rozmnožovaniu a ešte viac energie na pohon pumpy a vypudzovanie atakujúcich prostriedkov. Inhibíciou bunkovej energie nemôže byť pumpa poháňaná.

 

Ak zablokujú  acetogeniny dočasne prísun ATP do nádorovej bunky, tak nebude mať bunka dostatok energie pre riadenie výživných procesov - a zomrie. Normálne bunky zriedka vyvíjajú takúto pumpu; preto nevyžadujú tak veľké množstvo energie a všeobecne sa nesprávajú nepriateľsky voči inhibítorom ATP. Štúdia ďalej uvádza, že 14 rôznych testovaných acetogeninov vykazuje účinné ATP blokujúce vlastnosti (vrátane niekoľkých nachádzajúcich sa len v graviole). 13 z týchto 14 acetogeninov bolo účinnejších proti mnohopočetne rezistentným bunkám rakoviny prsníka, ako všetky tri štandardné liečivá (adriamycín, vinkristín, vinblastín)  ktoré sa užívajú na kontrolu. V kontrolnom rastlinnom programe z roku 1976, vykonanom v Národnom ústave pre výskum rakoviny, vykázali listy a stonka gravioly účinnú toxicitu proti rakovinovým bunkám a od tej doby výskumníci tieto objavy stále dopĺňajú. U špecifických acetogeninov obsiahnutých v graviole a /alebo výťažkov z nej boli in vitro zaznamenané selektívne toxické vlastnosti voči týmto typom nádorových buniek: bunky pľúcneho karcinómu; bunky vážneho nádoru prsníka u ľudí; adenokarcinóm prostaty; bunky pankreatického karcinomu; bunky adenokarcinómu tračníka; bunky rakoviny pečene; bunky ľudského lymfómu; mnohopočetne rezistentní  adenokarcinóm prsníka u ľudí. Bádatelia na Taiwane roku 2003 povedali, že hlavne acetogenin, annonacin pôsobil veľmi toxicky na rakovinové bunky vaječníkov, krčka maternice, prsníka, močového mechúra a kože už v malých dávkach  (annonacin je sľubným protirakovinovým prostriedkom a hoden ďalších štúdií na zvieratách a tiež klinických pokusov).  

 

Zaujímavá štúdia in vitro bola publikovaná v marci 2002 vedeckými pracovníkmi v Japonsku, kde skúmali viaceré acetogeniny nájdené v rôznych rastlinných druhoch. Naočkovali myši bunkami Lewisovej rakoviny pľúc. 1/3 nedostala nič (kontrolná skupina), 1/3 dostala chemoterapeutický liek adriamycín a 1/3 annonacin (v dávke 10 mg / kg). Po dvoch týždňoch bolo 5 zo 6 myší v neošetrenej kontrolnej skupine ešte nažive. Bola zmeraná veľkosť pľúcneho nádoru. Skupina s Adriamycínom javila redukciu nádoru o 54,6% - ale 50% zvierat zomrelo na toxicitu (3 zo 6). Myši ošetrené annonacinom stále žili a nádory boli potlačené z 57,6% - o niečo lepšie ako Adriamycínom - a bez toxicity. To viedlo vedcov k záveru: "Toto svedčí o tom, že annonacin je pre myši menej toxický. Vzhľadom k protinádorovej činnosti a toxicite by sa annonacin mohol užiť ako vodítko k vývoju potenciálneho protirakovinového agenta. "

Výskum rakoviny stále pokračuje na týchto významných rastlinách rodu Annona a jej chemických látkach. Mnoho farmaceutických spoločností a univerzít pokračuje v bádaní, testovaní, patentovaní a pokúšajú sa o syntézu týchto látok s novými chemoterapeutikami. Navyše výskumníci podali správu o tom, že inhibítory NADH dehydrogenázy môžu potlačiť infekciu HIV. Toto je dobre známa vlastnosť annonacenových acetogeninov nájdených v graviole a ďalších rastlinách rodu Annona, ktoré boli zaradené do kontrolného programu Národného ústavu zdravia proti AIDS na Purdue University.

 

V podstate sa zdá, že graviola bude ďalšia v rade, ako iný dobre známy liek - Taxol. Od tej doby, kedy výskumníci prvýkrát objavili protinádorový účinok kôry tichomorského tisu a v nej obsiahnutý taxán, bolo potrebných 30 rokov ďalšieho výskumu až do času, kedy sa začal predávať prvý FDA overený Taxol (založený na prírodnom taxane z kôry stromu). U gravioly to trvalo takmer 10 rokov, než bola úspešne syntetizovaná hlavná protinádorová zložka, annonacin. Tieto acetogeninové zlúčeniny majú zvláštne parafínové jadro a iné ojedinelé vlastnosti molekulárnej energie, ktoré zmarili  predchádzajúce pokusy, až to nakoniec jedna z popredných farmaceutických spoločností počas vývoja vzdala (hoci o protirakovinových účinkoch prírodných chemických látok vedeli). V súčasnosti sú vedci schopní pretvoriť túto látku a mnoho iných aktívnych acetogeninov v laboratóriu a ďalším krokom je premeniť látku práve tak dostatočne (bez straty akýchkoľvek protirakovinových účinkov počas postupu), aby sa z nej stala nová zlúčenina, ktorú môžu patentovať a previesť na nový patentovaný liek. (V prírode sa nachádzajúce zlúčeniny nemôžu byť patentované.)

 

Takto sa zdá, že vedci sú opäť v úzkych - vždy keď pretvoria látku dosť na to, aby ju mohli patentovať, strácajú veľa protinádorových vlastností. Podobne ako pri vývoji Taxolu by mali vládne úrady ako napr. Národný ústav pre výskum rakoviny a Národný ústav zdravia podniknúť patričné kroky a začať podrobný výskum rakoviny u ľudí na syntetizovaných nepatentovateľných rastlinných preparátoch (čo dovolí všetkým farmaceutickým spoločnostiam, aby vyvíjali lieky proti rakovine a zohľadňovali výskum, ako tomu bolo u Taxolu). Týmto by sa táto sľubná liečba stala dostupnou pre chorých na rakovinu vo vhodnom čase.

 Medzitým však mnohí pacienti a liečitelia nečakajú ... zaraďujú prírodné listy a stonku gravioly (cez 40 zaznamenaných prírodných acetogeninov vrátane annonacinu) ako doplnkovú liečbu do svojich protokolov o rakovine. Napokon bezpečné používanie gravioly v herbálnej medicíne má dlhú históriu a výskum preukazuje, že protinádorové acetogeniny pôsobia selektívne toxicky priamo na rakovinové bunky a nie na zdravé – a v nepatrnom množstve. Zatiaľ čo výskum potvrdzuje vysoký obsah acetogeninov v semenách a koreňoch gravioly, javili rôzne alkaloidové preparáty zo semien a koreňov predbežne in vitro neurotoxické účinky. Výskumníci predpokladajú, že tieto alkaloidy môžu byť spájané s atypickou Parkinsonovou chorobou v krajinách, kde sa semená užívajú ako bežný liek proti parazitom. Preto sa používanie semien a koreňov gravioly teraz neodporúča.

 

Liečebná dávka listu gravioly sa uvádza 2-3 g 3-4x denne. Produkty z gravioly (kapsule alebo tinktúry) sa na americkom trhu stávajú čím ďalej dostupnejšie. Jedným z účinných mechanizmov gravioly je, že zbavuje rakovinové bunky energie z ATP. Avšak v kombinácii s inými doplnkami a prírodnými produktmi, ktoré zvyšujú bunkovú ATP ľahko dôjde k poklesu účinku gravioly. Hlavné doplnok, ktorý podporuje nárast ATP je bežný antioxidant zvaný Koenzým Q 10 a z toho dôvodu by ste sa mu mali vyvarovať, ak užívate graviolu.

Graviola je určite nádejným prírodným liekom a jedným z tých, ktoré opäť podčiarknu dôležitosť ochrany a zachovania ekosystému dažďových pralesov. Snáď, ak dosť ľudí verí, že možný liečebný prostriedok proti rakovine sa skutočne skrýva v rastline dažďového pralesa a urobíme kroky potrebné na ochranu zostávajúcich dažďových pralesov pred zničením.

Kontraindikácie:

Pri pokusoch na krysách sa u gravioly prejavil stimulujúci vplyv na maternicu, preto by sa táto bylinka nemala užívať počas tehotenstva.

Štúdie na potkanoch, ktorým bol do žalúdka aplikovaný extrakt z kôry a stonky ( 100 mg / kg ), preukázal nárast aktivity dopamínu, norepinephrinu a monominoxydázy, ako aj inhibíciu vylučovania serotonínu u potkanov vystavených stresu.

 

Na základe toho možno usúdiť, že užívanie byliny môže byť kontraindikované v kombinácii s inhibítormi MAO a niektorými predpisovanými antidepresívami. Poraďte sa preto so svojím lekárom!

 

Alkoholové extrakty z listov nejavili žiadnu toxicitu alebo vedľajšie účinky na myši v dávke 100 mg / kg; napriek tomu pri dávke 300 mg/kg bolo spozorované zníženie prieskumného správania a slabé abdominálne konstrikcie. Ak sa dostaví útlm alebo ospalosť, upravte užívané množstvo.
 

Interakcie s inými liekmi:
žiadne ďalšie neboli zaznamenané; aj tak môže graviola zosilniť účinok antihypertenzív a kardiodepresiv resp. antidepresív a interferovať s MAO - inhibítormi.

Vedľajšie účinky:

Pokusy na zvieratách ukázali hypotensivne, vazodilatačne a kardiodepresívne vplyvy gravioly. Ľudia užívajúci antihypertenzíva by sa mali poradiť so svojím lekárom a podľa toho sledovať krvný tlak (ako lieky by mali byť upravené). V jednej štúdii na prasatách sa prejavili emetické vlastnosti. 
Veľké dávky môžu spôsobiť nauzeu alebo vracanie. V takom prípade obmedzte užívanie.

In vitro boli preukázané významné antimikrobiálne vlastnosti. Chronické, dlhodobé užívanie tejto byliny môže viesť k odumieraniu prospešnej baktérie v zažívacom trakte.
Odporúča sa nahradenie diéty probiotickými a zažívanie podporujúcimi enzýmami, ak graviolu užívate dlhšie ako 30 dní.

Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:

Pre vyššie uvedené indikácie sa ako liečebná dávka uvádza 2 g 3x denne v kapsulách alebo tabletkách, prípadne je možné pripraviť nálev 5gr byliny na 1 liter vody, uviesť do varu a povariť ešte 10-15 min, popíjať za tepla či za studena denne 3x200ml max 1 liter.   

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prpravách byliniek.

Fytoterapeutické vlastnosti:

Protirakovinové, protinádorové, antimikrobiálne, antiparaziticke, kardiodepresívne, hypotensivne, vazodilatačne, sedatívne, antidepresívne, antispazmodicke, antivírusove, znižuje horúčku, vyháňa hlísty, stimuluje zažívanie, antikonvulsne.

Fytochemické zloženie:

Annocatalin, annohexocin, annomonicin, annomontacin, annomuricatin A, B, annomuricin A až E, annomutacin, annonacin, annonacinon, annopentocin A až C, cis-annonacin, cis-corossolon, dohhexocin, epomuricenin A, B, gigantetrocin, gigantetrocin A, B, gigantetrocinon, gigantetronenin, goniothalamicin, iso-annonacin, javoricin, montanacin, montecristin, muracin A až G, muricapentocin, muricatalicin, muricatalin, muri-catenol, muricatetrocin A, B, muricatin D, muricatocin A až C, muricin H, muricin I, muricoreacin, murihexocin 3, murihexocin A až C, murihexol, murisolin, robustocin, rolliniastatin 1, 2, saba-delin, solamin, uvariamicin I, IV, xylomaticin.

Zdroj:

Amazonian Ethnobotanical Dictionary, DUKE A.J., VASQUEZ R., C.R.C. Press, Boca Raton, USA, 1994, ISBN 0-8493-3664-3
Herbal secrets of the rainforest, TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0       Jihoamerické léčivé rostliny a jejich užití středoevropskou populací, DORAZIL M., ZF MENDELU, Lednice na Moravě, 2007
Sesenta Plantas medicinales de la Amazonía Peruana, DESMARCHELIER C., WITTING SCHAUS F., eBio2000, Lima, Perú, 2000, ISBN 9972-9186-0-2
The Healing Forest, SCHULTES E.R., RAFFAUF R.F., DioscoridesPress, Portland (OR), USA, 1992, ISBN 0-931146-14-3
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975