Cuti Cuti
Cuti Cuti
Čelaď: Adianthaceae (netíkovité) Rod: Asplenium Druh: lunulatum Sw.
Farmaceutické názvy: cuti, raqui-raqui, shapumbila, kumu-kumu, culantro pusu, sano-sano
Používaná časť rastliny: Celá nadzemná čásť rastliny (Herba asplenidi)
Domorodé požitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:
- moderácia hladiny cukru v krvi
- nepravidelná menštruácia
- podpora správneho metabolizmu
- ochorenia dýchacích ciest
- chrípka a nachladnutie
- zhoršená funkcia pankreasu
Kde možno objednať a kúpiť?
Popis:
Drobné papradie, vyskytujúce sa na tienistých a vlhkých miestach dažďového lesa (na východných svahoch Ánd). Plazivá chumáčikovitá podnož má jednotlivé stielky oddelené a tak dáva dokonalý obraz malého kríka. Jednoducho sperené listy rastú v ružici, ich stopky sú sýto zelené a v spodnej časti hnedé. Listy sú dĺžky 3 - 5 cm jemne vejárovité so zúbkovaným okrajom a stopky krátke.
Bylina je práve v súčasnosti bližšie skúmaná, popisovaná a to po stránke taxonomického zaradenia, ktoré je doposiaľ nie celkom jednoznačne - Asplenium býva - zaraďuje sa do čeľade Aspleniáceae (Sleziníkovité) čo zodpovedá zaradenie podľa molekulárnych dát (Uher, 2001) dryopteridálne vývojovej rade, WEP (World's Economical Plants) však uvádza synonymum Notholaena lunula a zaraďuje ju do čeľade Adianthaceae (Netíkovité) resp. Pteridaceae (Krídelnicovité) - podľa molekulárnych dát teda vývojovo rad pteridální. Ďalšie výskumy sa týkajú aj obsahových látok. Bola popísaná prítomnosť trieslovín a slizov (mučil). Farmakobotanické zdroje uvádzajú prítomnosť flavonoidu akacetinu, nebielkovinových aminokyselín, deriváty kyseliny kumarovej, xantonov a naftochinony.
Skromné etnomedicinálne zdroje uvádzajú použitia A.lunulatum (Cuti-Cuti) ako expektorans (podporujúce vykašliavanie), ďalej ako prostriedok pre moderáciu hladiny cukru v krvi a pre podporu správneho metabolizmu. Takto je užívané domorodými komunitami Kolumbie, Ekvádoru, Venezuely a Bolívie. Anglická databáza uvádza kozmopolitné rozšírenie tohto druhu po celom svete pod rôznymi synonymálními druhovými aj rodovými názvami. Za zmienku určite stojí aj citácia gréckeho liečiteľa Dioscorida autora pojednanie De Materia Medica (40 - 90 n.l.) o použití A.lunulatum ako lieku na ochorenia hrudníka (pľúcne, prieduškové). Z vňate slezinníka sa dnes pripravuje sirup (vo Francúzsku nazývaný Sirop de Capillaire), ktorý je veľmi obľúbený pri kataroch dýchacích ciest.
Kontraindikace:
Nie sú známe.
Vedľajšie účinky:
Nie sú známe.
Tradičný etnomedicinýlny liečebný predpis:
Pre hypoglykemický účinok sa odporúča variť 10 gramov rastliny v litri vody, po uvedení do varu nechať povariť ešte po dobu 20 minút , potom nechať vylúhovať po celú noc a na druhý deň popíjať 3 x 200-250ml.
Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravých byliniek.
Fytoterapeutické vlastnosti:
Depuratívne, expektoračne, regulujúce správnu hladinu krvného cukru, hepatoprotektívne, podporujúce správny metabolzmus
Fytochemické složenie:
Flavonoidy ( akacetin ), nebielkovinné aminokyseliny, deriváty kys kumarovej, naftochinony, triesloviny, slizy (mucil).
Zdroj:
De Salvia y Toronjil - Guía de Medicina Natural para la Salud de la Mujer, VARGAS L., VARGAS R., NACCARATO P., Ed. Gráfica Bellindo, Lima, Perú, 1995,
Manual de fitoterapia, LOPEZ VILLAR M., VARGAS VILLAVICENCIO O., Programa Nacional de Medicina Complementaria del Seguro Social de Salud - EsSalud, Lima, Perú, 2001, ISBN 9972-758-34-3
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975
Ziololecznictwo amazońskie i andyjskie, ŹUROWSKA K., TowerPress, Gdańsk, Polska, 2001, ISBN 83-87342-41-6