Copaiba

Copaiba

Čelaď: Fabaceae (bobovité)           Rod: Copaifera             Druh: officinalis L. (Linneaus ; 1762)

Farmaceutické názvy: : Aceite de palo, balsam copaiba, básamo de copayba, cobeni, copaiba, copaiba-verdadeira, copaibeura-de-Minas,  copaiva, copaipera, copal, cupayba, copauba, Jesuit’s balsam, Matidisguate, matisihuati, mal-dos-sete-dias, pau-de-oleo

Používaná časť rastliny: živica (Resina copaiferaee) 

 

Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri: 

• zápaly
• infekcia močového mechúra a močových ciest
• žalúdočné vredy
• angína, kašeľ, zápal mandlí, hrtana a dýchacích ciest
• porenenia kože
• plesňové ochorenia nechtov
• pri novotvarových ochoreniach
• hemeroidoch
• psorióze, leishmanióze
• zápchach

Kde možno objednať a kúpiť?

 

Popis:

Kopaiby je amazonský značne rozvetvený strom dorastajúci do výšky až 30 m. Protistojné, striedavé, oválne vajcovité listy hladkých okrajov vyrastajú v počte 5 - 7 na bazálnych stonkách. Kvetenstvom je dlhá lata zložená z veľkého počtu malých bielych kvetov. Plodom je podlhovastý struk s 2 - 4 semenami. Rod Copaifera číta 35 druhov, vyskytujúcich sa v nížinných dažďových lesoch Strednej a predovšetkým Južnej Ameriky (najmä Brazília, Argentína, Bolívia, Guyana, Kolumbia, Peru a Venezuela). Tradičná prírodná etnomedicína daných oblastí používa predovšetkým tri druhy, ktoré sú si morfologicky veľmi podobné: Copaifera langsdorffii sa väčšinou nachádza v cerrados strednej Brazílii, C.reticulata je pôvodom z Amazonskej oblasti, a C. officinalis sa vyskytuje hojne po celej Južnej Amerike, vrátane Amazónie. Všetky tri druhy sú používané zameniteľne. Používanou časťou rastliny v etnomedicíne prírodných kmeňov je živica, ktorá sa získava narezaním či navŕtaním kmeňa stromu (obdobne získanie javorového sirupu). Dospelý jedinec môže poskytnúť až 40 litrov živice (miazgy).

 

V brazílskej etnomedicíne sa živica využíva ako silné antiseptikum a expektorans (podporuje vykašliavanie) a pre upokojenie dýchacích ciest (vrátane zápalov priedušiek a zápalov prínosových dutín), ďalej ako upokojujúci a protizápalový prostriedok pri infekciách močových ciest a močového mechúra, príp. obličiek), ako diuretikum (močopudný prostriedok) a lokálnom podávaní užitím pre upokojenie kožných zápalov. V bylinkárstve a lekárňach v Brazílii sú bežne ponúkané želatínové kapsule s kopaibovou živicou, odporúčajú sa pre všetky typy vnútorných zápalov (antiflogistikum), proti žalúdočným vredom a rakovine. V Brazílii je tiež populárne použitie živice ako kloktadlá pri bolestiach v krku a zápaloch mandlí (15 kvapiek živice v teplej vode). Oproti tomu tradičná peruánska etnomedicína odporúča pri bolestiach krku tri alebo štyri kvapky živice zmiešanej s lyžicou medu. Peruánska etnomedicína živicu tiež využíva pri zápaloch (antiflogistikum) a ako močopudný prostriedok (diuretikum), ďalej pri inkontinencii moču, pri močových problémoch, žalúdočných vredoch, syfilisu, tetanu, bronchitíde, nádche, opare, peritonitída (zápal pohrudnice) a tuberkulóze. Topicky sa používa pre zastavenie krvácania a pre moderácia leishmaniózy (formou obkladu).

 

Európa sa prvýkrát stretla s kopaibovou živicou roku 1625, kedy bola jezuitmi dovezená z Nového sveta do Španielska, kde sa následne užívala v liečbe chronickej cystitídy, bronchitídy, chronickej hnačky a ako topický prípravok na hemoroidy. V USA bola medzi rokmi 1820 až 1910 uvedená ako liečivo v liekopise (Pharmocopoea), ako dezinfekčný prostriedok, diuretikum, preháňadlo, a stimulant.

 

Oprávnenosť častých empirických tradičných použití podkladajú v poslednej dobe vykonané početné štúdie.

Štúdia vykonaná v roku 2002 v Brazílii na zvieratách dlhodobejšie užívanie vonkajšie aj vnútorné použitie živice vykázalo vysoký antiflogistický efekt pri liečbe zápalov, indukovaných laboratórne. Za tento efekt je zodpovedná skupina látok tzv. seskviterpénov, najmä potom látka z tejto skupiny s názvom karyofylen. Štúdia však odhalila vysokú variabilitu obsahu týchto seskviterpénov v jednotlivých vzorkách živice, a to v rozmedzí 30 - 90%. Výrazné rozdiely boli zaznamenané nielen medzi rozdielnymi druhmi rodu Copaifera, ale aj medzi jednotlivými jedincami daného druhu.

 

U karyofylen boli testami preukázané účinky analgetický, antiflogistický, antimykotický (pri topickom použití na plesne nechtov) gastroprotektívnymi a tonizujúci. Gastroprotektívnymi účinok karyofylen bol zdokumentovaný už v roku 1996, čo plne potvrdzuje oprávnenosť jeho etnomedicinálního použitia na žalúdočné vredy.

V tejto štúdii uskutočnenej na zvieratách, nielenže karyofylen vykázal významný protizápalový účinok, a to bez akéhokoľvek poškodenia sliznice žalúdka (väčšina ostatných nesteroidných látok spôsobovala žalúdočné problémy). Tradičné použitie živice ako antiseptikum pre bolesť v krku, pri zápaloch horných dýchacích ciest a infekciách močových ciest možno vysvetliť antibakteriálnymi vlastnosťami, ktoré boli zdokumentované v roku 1960 a 1970.

 

Vedci opäť potvrdili (v roku 2000 a 2002), že živica ako celok (a najmä, dvaja z jeho diterpénov; kopálová a kaurenová kyselina) preukázala v štúdii uskutočnenej in vitro antimikrobiálnu aktivitu proti grampozitívnym baktériám.

 

Ďalšia štúdia vykonaná s kameňovať kyselinou preukázala selektívnu antibakteriálnu aktivitu proti grampozitívnym baktériám.

Ďalšie nedávne štúdie a výskumy sa zamerali na protinádorové vlastnosti živice. Vedci v Tokiu už v roku 1994 izolovali šesť chemických látok (klerodanové diterpény) a následne testovali proti karcinómu u myší s cieľom určiť protinádorový účinok. Účinok jednej z vyizolovaných látok, kolavenolu-1, bol dvakrát silnejší pri zvyšovaní dĺžky života u myší s karcinómy (o 98%) než štandardná chemoterapia 5-Fluorouacil (5-FU). Užitie živice tiež zvýšila životnosť myší o 82%, čo bolo výrazne vyššie percento ako pri užívaní 5-FU (46%). Bez zaujímavosti tiež nie je skutočnosť, že karyofylen vykázal výrazne vyššiu protinádorovú aktivitu v štúdiách uskutočnených in vivo v prorovnáním sa studiemiin vitro.

Španielsky výskumný tím sa pri dokumentácii antimikrobiálnych účinkov živice zameral tiež na účinky protinádorové. Tím prezentoval výsledky ďalších látok obsiahnutých v živici, tzv. Metylkopalátu. Táto látka vykazovala in vitro aktivitu proti novotvarovým bunkovým líniám ľudského pľúcneho karcinómu, ľudského karcinómu hrubého čreva, ľudského melanómu a lymfoidního novotvaru u myší.

 

Štúdia vykonaná v Brazílii v roku 2002 preukázala schopnosť kaurenové kyseliny in vitro inhibovať rast ľudských leukemických buniek o 95%, buniek karcinómu prsníka a hrubého čreva potom o 45%. Vo všetkých domorodých etnomedicínách sa vnútorné použitie živice obmedzuje na len vo veľmi malej dávke; zvyčajne len 5 - 15 kvapiek (ca 0,5-1 ml) 1 - 3 krát denne. Vo väčších dávkach, ako bolo zdokumentované, spôsobuje použitie živice nevoľnosť, vracanie, horúčku a alergickú reakciu, ktorej najčastejším prejavom je kožná vyrážka. Francúzsky dermatológ uvádza, že tieto nežiaduce účinky môžu u citlivých jedincov nastať aj pri topickom použití živice na pokožku. Cez túto skutočnosť FDA schválila použitie živice v USA ako potravinárske prídavné látky a používa sa v malom množstve ako aróma v potravinách a nápojoch. V malých dávkach je tiež používaná v kozmetike. Dnes sa v USA Kopalová živica používa väčšinou ako vonná zložka v parfumoch a kozmetických prípravkoch (vrátane mydla, perličkové kúpele, čistiacich a pracích prostriedkov, krémov a pleťové vody) pre svoje antibakteriálne, protizápalové a zmäkčujúce (upokojujúce a zvláčňujúce) vlastnosti.

 

Pri opatrnom použití v malých dávkach nám juhoamerický dažďový prales prináša ďalší skvelý prírodný liek na žalúdočné vredy, zápaly všetkého druhu, plesňové ochorenia nechtov a ďalší potenciál pre jeho zdokumentované účinky antimikrobiálne, pri hojení rán a protirakovinové.

 

Kontraindikácie:

Nemožno požívať vnútorne v prípade plánovania tehotenstva, vlastného tehotenstva či dojčenia., U niektorých ľudí, ak sa používa vnútorne vo väčšej dávke, môže dráždiť sliznicu a spôsobiť kašeľ. Živica môže u citlivých jedincov vyvolať alergickú reakcii, najčastejšie vyrážku. Nutne užívať striedmo! Na začiatku len jednu kvapku naraz. Nikdy neprekračovať pri vnútornom požití dávku, vyššiu ako malá čajová lyžička (5 ml.)! Nadmerné dávkovanie môže zapríčiniť alergickú reakciu, nevoľnosť, vracanie, vyrážky, bolesti brucha, stratu rovnováhy.

 

Vedľajšie účinky:

Pozri kontraindikácie.

 

Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:

1-max. 5 kapiek do pohára vody, max. 3 x denne

 

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.

 

Fytoterapeutické vlastnosti:

analgetický, antimikrobiálny a selektivne antimikrobiálny (grampozitívnr baktérie), antiseptický, dermatický, gastroprotektivný, laxatívny, protizápalový, protirakovinný,

 

Fytochemické zloženie:

Seskviterpeny (aj viac ako 50% z celkového obsahu), diterpény, a terpenické kyseliny. Medzi tieto chemické látky patria karyophyllen, kalamenen, Kopalová, koipaiferová, kopaiferolová, Hardwicková a kameňová kyselina. Živica je najbohatší známy prírodný zdroj karyophyllenu, obsah dosahuje až 480,000 ppm.

Medzi hlavné chemické látky nájdené v živici kopaiby patria: α-bergamoten, trans α-bergamoten, α-cubebenekalamenen, α -multijugenol, α -selinene, α -curcumene, β-Bisabolén, β -cubebene, β -elemene, β - farnesenu, β -humulene, β -muurolene, β -selinene, alloaromadendren, γ-cadinene, γ -elemene, γ -humulene, δ-cadinene, δ -elemene, cyperen, kalamesen, karioazulen, karyophylleny, kopaen, kyseliny enantioagantová, Hardwicková , illuriniová, kameňová, kamenárska, koniferová, kopaiferolová, Kopalová, kopaibová,, parakopaibová a polyaltová kolavenol 1, marakaibobalsam, methlyl kopali, medzi ďalšími.

 

Zdroj:

BRACK, E.A.,Diccionario enciclopedico de plantas utiles del Perú,  CBC-Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas», Cuzco,Perú,1999,ISBN9972-691-21-0             

CAVALCANTI, B. C., et al. “Genotoxicity evaluation of kaurenoic acid, a bioactive diterpenoid present in Copaiba oil.” Food Chem. Toxicol. 2006; 44(3): 388-92.

COSTA-LOTUFO, L. V., et al. “The cytotoxic and embryotoxic effects of kaurenoic acid, a diterpene isolated from Copaifera langsdorffi.” Toxicon. 2002; 40(8): 1231–34.

de ALMEIDA  ALVES, T. M., et al. “Biological screening of Brazilian medicinal plants.”Mem. Inst. Oswaldo Cruz 2000; 95(3): 367–73.
de LIMA SILVA, J., et al. "Effects of Copaifera langsdorffii Desf. on ischemia-reperfusion of randomized skin flaps in rats." Aesthetic Plast. Surg. 2009 Jan; 33(1): 104-9.

dos SANTOS,j.r., H., et al. "Evaluation of native and exotic Brazilian plants for anticancer activity." J Nat Med. 2010 Apr;64(2):231-8.

FERNANDES, R. M., Contribuicao para o conhecimento do efito antiiinflamatorio e analgesico do balsamo de copaiba e alguns de seus constituintes quimicos. Thesis, 1986. Federal University of Rio de Janeiro.
GEMINI, F., et al. "GC-MS profiling of the phytochemical constituents of the oleoresin from Copaifera langsdorffii Desf. and a preliminary in vivo evaluation of its antipsoriatic effect." Int J Pharm. 2012 Aug 20.

GHELARDINI, C., et al. “Local anaesthetic activity of beta-caryophyllene.” Farmaco. 2001; 56(5-7): 387-9.

GOMES, M., et al. "Antineoplasic activity of Copaifera multijuga oil and fractions against ascitic and solid Ehrlich tumor." J. Ethnopharmacol. 2008 Sep; 119(1): 179-84.

Gomes, N., "Antinociceptive activity of Amazonian Copaiba oils." J. Ethnopharmacol. 2007 Feb; 109(3): 486-92.
GOMES, N., et al. "Characterization of the antinociceptive and anti-inflammatory activities of fractions obtained from Copaifera multijuga Hayne." J. Ethnopharmacol. 2010 Jan 12.
KOBAYASHI, C., et al. "Pharmacological evaluation of Copaifera multijuga oil in rats." Pharm Biol. 2011 Mar;49(3):306-13.

KRAUCHENCO, S., et al. “Three-dimensional structure of an unusual Kunitz (STI) type trypsin inhibitor from Copaifera langsdorffii.” Biochimie. 2004; 86(3): 167-72.
LEANDRO, L., et al. "Chemistry and biological activities of terpenoids from copaiba (Copaifera spp.) oleoresins." Molecules. 2012 Mar 30;17(4):3866-89.

LEGAULT, J., et al. "Potentiating effect of beta-caryophyllene on anticancer activity of alpha-humulene, isocaryophyllene and paclitaxel."J. Pharm. Pharmacol. 2007 Dec; 59(12): 1643-7.

LIMA, S. R., et al. “In vivo and in vitro studies on the anticancer activity of Copaifera multijuga Hayne and its fractions.” Phytother. Res. 2003 Nov; 17(9): 1048-53.

OHSAKI, A., et al. “The isolation andin vivo potent antitumor activity of clerodane diterpenoids from the oleoresin of Brazilian medicinal plant Copaifera langsdorfii Desfon.” Bioorg. Med. Chem. Lett. 1994; 4: 2889–92.
PAIVA, L., et al. “Anti-inflammatory effect of kaurenoic acid, a diterpene from Copaifera langsdorffi on acetic acid-induced colitis in rats.” Vascul. Pharmacol. 2002 Dec; 39(6):303-7.

PALACIOS VACCARO, W.J., Plantas Medicinales Nativas del Peru, Concytec, Lima, Perú, 1997, ISBN 9972-50-002-1

PIERI, F. et al. "Bacteriostatic effect of copaiba oil (Copaifera officinalis) against Streptococcus mutans." Braz Dent J. 2012;23(1):36-8.
ROGERIO, A., et al. "Preventive and therapeutic anti-inflammatory properties of the sesquiterpene alpha-humulene in experimental airways allergic inflammation." Br. J. Pharmacol. 2009 Oct; 158(4): 1074-87.

SANTOS, R., et al. "Antimicrobial activity of Amazonian oils against Paenibacillus species." J Invertebr Pathol. 2012 Mar;109(3):265-8.

SANTOS, A., et al. "Antimicrobial activity of Brazilian copaiba oils obtained from different species of the Copaifera genus." Mem .Inst. Oswaldo Cruz. 2008 May; 103(3):277-81.

TAYLOR, L. Herbal secrets of the rainforest , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0   

TINCUSIi, B. M., et al. “Antimicrobial terpenoids from the oleoresin of the Peruvian medicinal plantCopaifera paupera." Planta Med. 2002; 68(9): 808–12.
TUNDIS, R., et al. "In vitro cytotoxic effects of Senecio stabianus Lacaita (Asteraceae) on human cancer cell lines." Nat. Prod. Res. 2009; 23(18): 1707-18.
VELGA, Jr., V., et al. "Chemical composition and anti-inflammatory activity of copaiba oils from Copaifera cearensis Huber ex Ducke, Copaifera reticulata Ducke and Copaifera multijuga Hayne--a comparative study." J. Ethnopharmacol. 2007 Jun; 112(2): 248-54.
VELGA, V., et al. “Phytochemical and antioedematogenic studies of commercial copaiba oils available in Brazil.” Phytother. Res. 2001; 15(6): 476–80.