Achiote (Annato)

Achiote (Annato)

Čelaď: Bixaceae            Rod: Bixa              Druh: orellana L. 

Farmaceutické názvy: achiotec, achiotl, achote, annatto, urucu, beninoki, bija, eroya, jafara, kasujmba-kelling, kham thai, onoto, orleanstrauch, orucu-axiote, rocou, roucou, ruku, roucouyer, unane, uruku, urucum, urucuru

Používaná časť rastliny: list, plod, semená (Folium bixae; Fructus et semen bixae) 

Domorodé použitie v tradičnej juhoamerickej etnomedicíne pri:  

• zápal prostaty
• zápal pošvy a pohlavného ústrojenstva
• pri infekciách močových ciest
• zníženie hladiny kyseliny močovej
• pri ochoreniach pečene
• angíne, kašli, zápaloch mandlí, hrtanu a dýchacích ciest
• zníženie hladiny cholesterolu
• pri arteriálnej hypertenzii
• hemoroidy
• bolesti brucha, zápcha

 

Kde možno objednať a kúpiť ?

 

 

Popis:

Achiote je hojne plodiaci krík alebo stromček, dosahujúci výšku 5-10 metrov. Ostne porastené červeno-oranžovými srdcovitými vačkami na konci konárov ukrývajú približne 50 semien. Stromy sú týmito jasne sfarbenými vačkami doslova obsypané a jeden malý strom Achiote dokáže vyprodukovať až 270 kg semena. Každé semeno je pokryté červenkastým semenným mieškom, ktorý je zdrojom žlto-oranžového farbivá. Vyskytuje sa na celom území Južnej a Strednej Ameriky a karibskej oblasti, rovnako tak ako v niektorých častiach Mexika.

Tradičným postupom je nechať semená vymáčať vo vode, ktorá sa postupne odparuje. Z vymáčaných semien sa potom vyrába jasne sfarbená pasta, ktorá sa pridáva do polievok, syrov a ďalších potravín, ktorým dodáva veselé žlté alebo oranžové sfarbenie. Pasta je vyvážená do celého sveta, kde veľmi často nahrádza príliš drahý šafran v receptoch miestnej kuchyne. Často sa používa ako prírodné farbivo látok, vlny a občas je pridávaná tiež do farieb, lakov, náterových farieb, kozmetiky a mydiel.

Domorodé kmene v dažďových pralesoch dodnes používajú semená k pomaľovaniu tiel a farbeniu látok. Semená poznali už starí Mayovia, ktorí ich používali ako hlavné farbivo potravín, k pomaľovaniu tiel a ako farbivo pri výrobe umeleckých predmetov, v najrôznejších remeslách a pri tvorbe nástenných malieb. Hoci v dnešnej dobe je komerčne využívaná prakticky iba semenná pasta alebo semenný olej, domorodé kmene používali po dlhé stáročia celú rastlinu, o ktorej verili, že má liečivé účinky. Piurské kmene napríklad uplatňujú čaj z mladých výhonkov proti dyzentériu, ako afrodiziakum alebo adstringens na liečbu kožných problémov a ako liek proti horúčke a žltačke (Ramirez et al., 1988).

Listy sú používané na liečbu kožných problémov, pečeňových chorôb a žltačky (Duke & Vasquez, 1994). Tiež sa považujú za účinné pri zažívacích problémoch. Kmene z oblasti Cojedes používajú odvar z kvetov ako preháňadlá a na prevenciu zahlieneniu novorodeniatok. Tradične liečitelia v Kolumbii annatto používali aj ako protijed pri haďom uštipnutí. Semená údajne uľahčujú vykašliavanie, zatiaľ čo koreň slúži ako digestívum a antitusikum (na utíšenie záchvatov kašľa). (Bennet, 1992) opisuje rôzne etnomedicinálne užitie rozličnými komunitami Amazónie vrátane Cofán, Quechua, Siona, Shuara a Waorani v Ekvádore, Chacoba v Bolívii, Bora v Peru a Panaro vo Venezuele.

V dnešnej brazílskej prírodnej medicíne sa užíva odvaru z listov Urucumu (portugalský názov pre Achiote) na liečbu prekyslenia a iných žalúdočných ťažkostí, spôsobených príliš korenenou stravou a ako ľahké diuretiká a preháňadlá. Je tiež používaný na zmiernenie horúčok, malárie a predovšetkým na liečbu popálenín. Achiote je bežným prostriedkom používaným v dnešnej peruánskej herbalogii. Usušeným listom sa tu hovorí Achiotec.

K výrobe tohto populárneho peruánskeho lieku sa používa 8-10 usušených listov, ktoré je potrebné po dobu 10-tich minút variť v 1 litri vody. Trikrát denne po jedle sa potom podáva šálka teplého alebo studeného nápoja, ktorý slúži ako liek na ťažkosti s prostatou a zápaloch pohlavného ústrojenstva, arteriálnej hypertenzii, vysoký cholesterol, zápal močového mechúra, obezitu, nedostatočnú funkciu obličiek a k zlepšeniu vylučovania kyseliny močovej.

Tento odvar je tiež odporúčaný ako vaginálne antiseptikum na podporu hojenia. Taktiež je doporučené umývať sa ním pri kožných infekciách a jeho konzumácia je údajne vhodná pri liečbe pečeňových a žalúdočných ťažkostí. "Curanderos" kmene v peruánskej Amazónii vytláčajú šťavu z čerstvých listov, aby si ju aplikovali do očí pri očných zápaloch a infekciách a po päť dní dvakrát denne podávaná šťava z 12 plodov má podľa ich názoru vyliečiť epilepsiu.

 

Laboratórne výskumy nielen potvrdili opodstatnenosť tradičného využitia Achiote, ale našli pre túto rastlinu tiež celý rad ďalších možností. Výťažok z koreňov vykazoval hypotenzný účinok u potkanov, presne tak, ako je to využívané v peruánskej bylinnej medicíne. Rovnaký výťažok potom pôsobil ako jemný svalový relaxant u morčiat a znižoval tvorbu žalúdočných štiav u potkanov, čo vysvetľuje jeho užívanie ako digestíva a pri žalúdočných ťažkostiach.

Výťažky zo semien u niektorých živočíšnych druhov zvyšovali hladinu krvného cukru, zatiaľ čo u iných ju naopak znižovali. V inej štúdii sa opisuje účinok listov na inhibíciu aldozoreduktázy- proces príznačný pre rozvoj diabetickej neuropatie. Štúdia z roku 2000 potvrdila účinok výťažku z listov a kmeňa na hemorágii u myší, ktorým bol naočkovaný hadí jed, ku ktorému účelu bol používaný v Kolumbii po celé stáročia. V štúdii z roku 1995 bol preukázaný účinok proti kvapavke a v ďalších výskumoch výťažok z kvetov a listov, podávaný in vitro, preukázal antibakteriálny účinok proti niekoľkým baktériám vrátane E. colli a stafylokokom. Tieto zistenia podporujú tradičné využitie v prírodných medicínach pri liečbe kvapavky a iných typov infekcií.

Z rastliny boli vyizolované rôzne karotény, flavonoidy, diterpény a jeden benzenon. Boli zdokumentované rôzne aktivity extraktov medzi nimi inhibícia žalúdočnej sekrécie, inhibícia syntetázy prostaglandínu, hypotenzívny efekt, relaxačný efekt na hladké svalstvo, kontrakcie maternice u potkanov a aktivita hypoglykemická a antibakteriálne (in vitro) (Gupta, 1995). Vyizolovaná látka isoskutelarein dokazovala vysokú inhibičnú schopnosť voči aldozoreduktaze šošovky.

 Analýza semien vykazuje zloženie 40-45% celulózy, 3,5-5,5% sacharózy, 0,3-0,9% esenciálnych olejov, 3% netuhnúceho oleja, 4,5-5,5% pigmentov a 13-16% bielkovín, a ďalej alfa a beta-karotenoidy a ďalšie zložky. Olej je získavaný zo semien a je hlavným zdrojom pigmentov bixinu (metylester C24 dikarboxylové kyseliny) a norbixín (vlastný dikarboxylovej kyseline), ktoré sú klasifikované ako karotenoidy. Bixin sa používa ako potravinové farbivo a  poskytuje ochranu proti UV žiareniu a má antioxidačné a hepatoprotektívne účinky.

Hoci využitie ako potravinárske farbivo je bežné a rozšírené už tradične po celom svete, tak v súčasnej dobe sa výťažok z Achiote stále viac používa aj v kozmetickom priemysle. Olej má zvláčňujúce účinky a vysoký obsah karotenoidov zaisťuje tiež blahodarné antioxidačné vlastnosti. Mnohým krémom, telovým mliekam a šampónom tak olej prepožičiava antioxidačné charakter a zároveň im dodáva bohatú sýto žltú farbu.  Hoci v Spojených štátoch nie je bežne k dostaniu, odvar z listov Achiote, podávaný dva až trikrát denne v množstve pol šálky, má preukázateľné účinky pri prostatických a močových ťažkostiach, rovnako tak ako pri vysokej hladine cholesterolu a hypertenzii. Pri vysokej hladine cholesterolu a hypertenziu sa užíva tiež prášok z rozdrvených semien Achiote v dávke 1-20 mg denne. Vyššie dávky môžu pôsobiť močopudne. Bolo zistené, že niektoré osoby vykazujú zvýšenú citlivosť na tieto semená a tento močopudný účinok sa u nich môže prejaviť už pri oveľa nižších dávkach ako napríklad po konzumácii jedného vrecka popcornu, v ktorom bolo Achiote použité ako potravinárske farbivo.

 

Kontraindikácie:
Vzhľadom na nejasné pôsobenie na metabolizmus cukrov ( hypo - i hyperglykemický efekt) sa neodporúča diabetikom! Údaj o možnej kontrákcii svalstva maternice vylučuje použitie tehotným ženám. 

 

Vedľajšie účinky:
Nie sú známe.

 

Tradičný etnomedicinálny liečebný predpis:
Ťažkosti s prostatou a vnútorné zápaly , arteriálna hypertenzia , vysoký cholesterol , zápal močového mechúra , obezita , nedostatočná funkcia obličiek a na zlepšenie vylučovania kyseliny močovej  5gr na liter vody, uviesť do varu a potom ešte povariť 10-15 minút, scediť   a popíjať za tepla či za studena 600ml až 1 liter denne.

Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na stránkach o štandardných prípravách byliniek.

 

Fytoterapeutické vlastnosti:
Antibakteriálne, antidysenterické, antigonorrhealne, antioxidačné, antiseptické, antitussivné, astringentné, depuratívne, diuretické, expektoračné, hepatoprotektívne, hyperglycemické, hypoglycemické, hypotensivne, cikatrizačné. 

 

Fytochemické zloženie:
Listy obsahujú flavonoidy apigenin, hypoaletin a kosmosin; diterpény farnesilaceton, garanil geraniol a geraniol, alkaloidy, steroidy, fenoly, pyrogalické triesloviny, antrakinony, kumaríny esenciálne oleje a kyselinu gállovu.

Semená obsahujú červené farbivo bixin, norbixin, euxin a metylbixin, amíny, leukoantocyany, triterpény a triesloviny. Bola potvrdená prítomnosť karotenoidov luteínu a zeaxantínu, flavonoidov apigenin - 7 - bisulfát, kosmosin, hypoalectin - 8 - bisulfát, luteolín - 7 - bisulfátu, luteolín - 7 - O - b - D - glukozid a isoskutelareiny, diterpénov farnegeraniloktodekanát, farnesilaceton, geranilu, geraniole a kyseliny galovia.

Analýza 100 g semien vykázala obsah 13,1 g bielkovín, 5 g tukov, 5,4 g popola; v 100 g čerstvej matérie bol stanovený obsah 84,4 g vody, 0,3 g tukov, 14,3 g uhľohydrátov, 0,5 g vlákniny, 1 g popola, 0,007 g Ca , 0,01 g P, 0,0008 g Fe, 0,09 g karoténov, 0,00005 g riboflavin, 0,0003 g niacín a 0,002 g kyseliny askorbovej.

 

Zdroj:

Amazonian Ethnobotanical Dictionary, DUKE A.J., VASQUEZ R., C.R.C. Press, Boca Raton, USA, 1994, ISBN 0-8493-3664-3
Bixa orellana (L.) Monografías de plantas medicinales No 02, Instituto peruano de seguridad social - Instituto de medicina tradicional, Iquitos, Perú, 1998
Herbal secrets of the rainforest , TAYLOR L. , Prima Health a division of Prima publishing, CA, USA, 1998, ISBN 0-7615-1734-0    Jihoamerické léčivé rostliny a jejich užití středoevropskou populací, DORAZIL M., ZF MENDELU, Lednice na Moravě, 2007
Manual de fitoterapia, LOPEZ VILLAR M., VARGAS VILLAVICENCIO O., Programa Nacional de Medicina Complementaria del Seguro Social de Salud - EsSalud, Lima, Perú, 2001, ISBN 9972-758-34-3
Plantas Medicinales Nativas del Peru, PALACIOS VACCARO W.J., Concytec, Lima, Perú, 1997, ISBN 9972-50-002-1
Salud para todos, LACANZE D., ALEXIADES M., Fenamed, Madre de Dios, CBC – Centro de Estudios Regionales Andinos «Bartolomé de Las Casas», Cuzco, Perú, 1995, ISBN 84-8387-023-1
Sesenta Plantas medicinales de la Amazonía Peruana, DESMARCHELIER C., WITTING SCHAUS F., eBio2000, Lima, Perú, 2000, ISBN 9972-9186-0-2
The Healing Forest, SCHULTES E.R., RAFFAUF R.F., DioscoridesPress, Portland (OR), USA, 1992, ISBN 0-931146-14-3
Vocabulario de los nombres vulgares de flora peruana, SOUKUP J. SDB, Editoria Salesiana, Lima, Perú, 1975